Recenzia
Jana Kičura Sokolová
29.12.2017

Vydávanie kníh je ťažký chlebík

Ján Štrasser sa od roku 2005 kontinuálne venuje knižným rozhovorom s osobnosťami slovenskej kultúry. Celkovo šestnásť vydaných kníh rozhovorov ho zaraďuje medzi bardov tohto knižného žánru. V aktuálnom roku mu vychádza v Literárnom informačnom centre príznačný sedemnásty titul s názvom Osem vytrvalých s podtitulom Rozhovory s knižnými vydavateľmi.

Tentokrát sa centrom autorovho záujmu stáva dielo ducha, súhrn listových papierov zopnutých pozdĺž jednej strany – kniha. V knihe rozhovorov sa spomína veľa kníh, knihy detstva, mladosti a ďalších približne osemdesiattisíc kníh, ktoré prešli tlačiarenskými strojmi a dostali sa na pulty kníhkupectiev. Kto zohľadňuje, ktorá z nich je hodná vydania? Aká je jej cesta k čitateľovi? Ako vydávanie kníh ovplyvňuje, formuje slovenskú literárnu scénu? Odpovede hľadá autor v rozhovoroch s ôsmimi slovenskými vydavateľmi. Štrasserov výber nie je mimovoľný, vychádza z troch kritérií: história vydavateľstva, kvalita literatúry a vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby. Autor však nijakým spôsobom nemaskuje svoj osobný vzťah k jednotlivým vydavateľom, a tým aj svoju voľbu. Kniha Osem vytrvalých predstavuje Kolomana Kertésza Bagalu (KK Bagala), Juraja Hegera (Vydavateľstvo Slovart), Petra Chalupu (Petrus), Alberta Marenčina ml. (Marenčin PT), Vladimíra Michala, (Artforum), Petra Milčáka (Modrý Peter), Olega Pastiera (F. R. & G.) a Lászlóa Szigetiho (Kalligram). Je na škodu, že v autorovej selekcii sa neobjavil žiaden vydavateľ detskej literatúry.

Základná téma vinúca sa všetkými rozhovormi sa týka predovšetkým vydavateľských aktivít, a aj keď ide o ústrednú tematickú linku, paralelne s ňou sa tiahne „životopisná“ línia. Autor z nej nevytesňuje knihy, práve naopak, zaujíma sa o ich prepojenie, súznenie so životom vydavateľa. Pri kladení otázok vychádza z rovnakej kompozičnej štruktúry. Formuluje otázky vyvolávajúce spomienky na detstvo, dospievanie, rodinné zázemie. Zaujíma sa o cesty, ktoré viedli práve k podnikaniu s knihami, často veľmi neľútostnému (ako dokazuje zásadový Bagala) a zároveň predstavuje špecifický druh zárobkovej činnosti, ktorá môže nadobudnúť prospešný celospoločenský rozmer. Autor tak predstavuje životnú filozofiu vybraných vydavateľov, ktorá predurčuje aj tú vydavateľskú, pričom každému z nich otvára rovnaký, pomerne rozsiahly priestor. Rozhovory nie sú len osobným rozprávaním, na ich pozadí vzniká obraz kultúrno-spoločenských zmien v 20. a 21. storočí, ponúkajúci ďalšiu rovinu čítania. Štrasser štruktúru otázok varíruje len minimálne. Napriek tomu s každým rozhovorom vzniká osobnostne ucelený profil vydavateľskej osobnosti. Ako priateľ nemusí dodržiavať štandardný odstup od respondentov, rozhovory vyznievajú uvoľnene a nenútene, udržujú si svoju dynamickosť. Nebojí sa pýtať na kontroverzné vydania (ako v prípade knihy Mikuláša Černáka Prečo som prelomil mlčanie vydavateľstva Marenčin PT), rovnako neobchádza pálčivé existenčné problémy súvisiace s vydávaním kníh, konkurenčné vzťahy či obchodné praktiky predajcov a kníhkupcov. Často v otázke formuluje svoj postoj, nevyhýba sa sarkazmu, dovoľuje mu to jednak osobné priateľstvo, orientácia v knižnom svete, ako aj vlastná autorská skúsenosť s publikačnou činnosťou.

Vydávanie kníh je ťažký chlebík. Ak sa robí s vášňou, zanietením, s dôrazom na zachovávanie a vytváranie duchovných hodnôt, ak nie je v úlohe hlavného motoru zisk, v tom prípade sa o dobré knihy obávať nemusíme. Dôkazom toho je aj predstavených osem vytrvalých vydavateľov. Kniha Jána Štrassera je netypickým ocenením vydavateľskej práce.
 
Jana Kičura Sokolová