Vyhľadávanie
Román Vydedenci (Kalligram 2015, preklad Magda Takáčová) sa odohráva v malej dedine v Maďarsku blízko pri rumunských hraniciach v 60. – 70. rokoch minulého storočia a zachytáva život jednej päťčlennej rodiny žijúcej v extrémnej chudobe z pohľadu malého chlapca. Svojský spôsob chápania sveta cez prizmu dieťaťa poskytuje autorovi možnosť ukázať sa aj ako citlivý básnik. Jedine poetickosť textu a z nej prameniaci estetický zážitok vyvažuje neúprosnosť románového sveta.
Autor Szilárd Borbély píše o dedine bez pátosu, nostalgie a prikrášľovania. Tá sa v jeho ponímaní javí ako krutý uzavretý svet s vlastnými pravidlami, ktoré ak niekto nerešpektuje, tí ostatní ho zničia. Naturalistické opisy krutosti ľudí voči sebe, voči najbližším, ale aj voči zvieratám sú miestami až zarážajúce. Rodinné a dedinské prostredie sa javí ako citovo vyprahnutý svet bez ľudského tepla, kde sa musí tvrdo bojovať o prežitie. Borbély neúprosne odhaľuje temné zvyky a praktiky dedinčanov: „Keď zbadajú na dieťati, že je múdre, dávajú mu chlieb namočený do pálenky. Opíjajú ho sladeným vínom, aby osprostelo. Aby neopustilo rodičov na staré kolená. Aby ostalo v dedine. Aby sa po celý život opovážilo zájsť iba po krčmu. Lebo nenávidia každého, kto nie je ako oni.
Kto rozmýšľa. Kto špekuluje. Kto chce niečo iné. Kto vôbec niečo chce.“
Osamotenosť a izolovanosť detského rozprávača vyjadrujú prvočísla, ktoré sa dajú deliť sebou a číslicou jeden. Prvočísla určujú vzťah medzi jednotlivými členmi rodiny. Prvočíslami sa vlastne kniha začína, sú uvedené na samostatnej strane pred začiatkom textu prózy do 101. Je to posledné prvočíslo, ktoré detský rozprávač pozná. Čísla pre neho znamenajú vnútorný svet, svet fantázie, svet riadený logickými pravidlami, svet poznateľný, čitateľný aj pre neho, na rozdiel od sveta dospelých, kde vládnu sily, ktorým rozumie len sčasti. Z čiastočného chápania sveta, ktorý chlapca obklopuje, pramení aj špecifické videnie sveta dospelých.
V podtitule románu stojí otázka Mesiáš už odišiel? Mesiáš odkazuje jednak na mentálne zaostalého Cigána z dediny, ktorého všetci využívajú len na čistenie latríny. Je emblematickou postavou, keďže stojí mimo kolektívu dediny, a predsa ho dedinčania potrebujú. Meno Mesiáš odkazuje aj na biblický motív čakania na Mesiáša, ktorý vo Vydedencoch neprichádza. Dokonca je možné, že už aj odišiel a niet na čo čakať.
Szilárd Borbély sa o svojom texte vyjadril nasledovne: „Píšem o chudobe, lebo vidím pokračujúcu dezintegráciu v zaobchádzaní s chudobnými ľuďmi... To mi zožiera srdce.“ Borbély však vo svojej próze nehovorí len o chudobe, ale aj o asimilácii, tematizuje životné pocity a osudy príslušníkov prostredím opovrhovanej národnosti alebo spoločenskej vrstvy, ako sú Cigáni, Židia, Rumuni.
Autor román Vydedenci označil za životopisnú fikciu. Je to krutá, ale poetická výpoveď Borbélyho, ktorý sa sám cítil byť celý život vydedencom a vo svojich päťdesiatich rokoch sa rozhodol dobrovoľne odísť z tohto sveta.
