Recenzia
19.03.2012

Výlet na Devín – Ján Rozner – Duchaplne, trpkasto

Duchaplne, trpkasto

Bratislava, Marenčin PT 2011

Mnohovravný názov knižky akcentuje, že na tomto brale a pod ním bežali dejiny a dotýkali sa každého. Neobyčajne citlivo a osudovo sa dotýkali nenápadného chlapca z Prešporku, ktorý sa práve tu ocitol medzi heilujúcimi, spievajúcimi a bubnujúcimi vrstovníkmi naháňajúcimi strach. Autor-Prešpurák nás vierohodne zoznamuje so situáciou v Bratislave medzi vojnami. Vznikol slovenský štát, no bratia Nemci si obsadili Devín i Petržalku, v susednom Senci vládol Horthy. Propeler nesmel premávať na druhú stranu, rybári nesmeli k dunajským ramenám, lebo tie boli maďarské, letisko v Kuchyni, a rovnako aj vojenské lesy na Záhorí si privlastnili Nemci. Aj preto sa na Devíne už „preventívne“ stretávali súkmeňovci a húdli si svoje.

Rozner nám s dôvernou znalosťou opisuje Zuckermandel, Blumentál, Emiházu či Dormkappel, zoznamuje nás s vincúrmi a chýrnym ríbezľovým vínom, pozýva nás do desiatok kaviarní s originálnymi menami, ochutnáme pischingerky, nazrieme do nočných barov a chudobných podnájmov na Vydrici. Rozner je však intelektuál, a preto píše s nadhľadom, ďalšie analogic

ké príbehy či metafory hľadá a nachádza v divadle, vo filmoch i  literatúre. Azda preto sa sám nazýva historizujúcim beletristom, a  ten sa duchaplne kadečomu trpkasto vysmieva. Stalina nazýva Genialissimom a Širokého kult opisuje na komunistickej veselici v Petržalke.

Je sympatické, že nezabúda ani na svoju aktivitu v tých rokoch, lebo aj on uveril tomu, čo hlásala partokiacia a jej pravdy podporil niekoľkými textami najmä z oblasti umenia, konkrétne filmu, divadla a  literatúry. Z  tohto životného omylu čoskoro vytriezvel, v  čase okupovanej normalizácie znášal (vedno s manželkou Zorou Jesenskou, prvou dámou prekladu) poníženie so všetkými existenčnými dôsledkami. Po manželkinej smrti emigroval, takže jeho tri memoárové knižky vyšli až po Nežnej.

Výlet na Devín organicky súvisí s knižkami Sedem dní do pohrebuNoc po fronte. Je dobre, že vydavateľ Marenčin obohatil príbehy autentickými snímkami zo starej Bratislavy.