Vyhľadávanie
O nepriamych dôkazoch duše
Richard Kitta: Vynález dúhy, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Richard Kitta debutoval básnickou zbierkou Zem tajných obojživelníkov (Vienala, 2004). Zbierka Vynález dúhy sa javí ako plynulé pokračovanie a rozvíjanie osobitej poetiky naznačenej už jeho debutom. Tá oproti prvej zbierke predstavuje väčšie priblíženie sa k postupom poézie všedného dňa, so širšími naturálnymi motívmi. Autor sa hrá s myšlienkovým obsahom a vytvára tak nové, diametrálne odlišné významy, čím sa rozpätie (seba)ironického dosahu stáva neurčitým (Božie priezviská, Dekonštrukcia prípadu).
S ambivalentnou originálnosťou nás prirovnáva k stromom, lebo zasahuje do otázky hraníc, nakoľko je sebarozdávanie subjektu prepojené s prijímaním toho druhého (Ako voniam). Toto prirovnanie je ukážkovým príkladom, ako neskĺznuť do klišé: celok-strom sa prenáša na nejakú svoju časť-sýkorku až tak, že zánik časti znamená zánik celku (Inú jar).
Uvedomuje si, že čo nemôžeme prežiť, to si musíme vymyslieť. Veru, často to býva psychologickým riešením vlastnej nudy spojenej so stereotypom nenaplneného života (Last minute). Autor vie vylúdiť presvedčivý nápad (Posledná rozlúčka), keď prostredníctvom pohľadu na milovanú bytosť zobrazuje ženu ako umierajúcu! Navyše jej pohyb medzi dvoma svetmi značí prelínanie detstva a staroby. Podobne sú na tom básne s racionálnym základom (Utopený Archimedes, Vzdychajúce kopce). V prípade prvej z nich ide o brilantné spracovanie fyzikálneho faktu.
Kitta druhou básnickou zbierkou nesklamal. Naopak, posunul sa ďalej vo svojom štýle, ktorý na Slovensku nemá nijakú paralelu.
Radovan Brenkus
