Vyhľadávanie
Marie Benedictová: Jediná žena v miestnosti
Preklad: Denisa Ghaniová
Bratislava: Lindeni, 2020
Imigrantka, vynálezkyňa, ikona strieborného plátna Hedy Lamarrová. Príbeh prekrásnej, inteligentnej a odvážnej Židovky, ktorá v čase druhej svetovej vojny emigrovala do Ameriky a vynašla prelomový systém na zlepšenie presnosti torpéd, znie ako recept na spisovateľský úspech. Ako sa s tým popasovala Marie Benedictová v Jedinej žene v miestnosti?
Kniha sa začína sľubne, od prvých strán sa čitateľ ocitá priamo v centre diania. Z pohľadu hlavnej hrdinky nachádza cestu na javisko, ktorá nás neskôr zavedie priamo do jadra viedenskej spoločenskej elity. So zatajeným dychom sledujeme Hedy odetú do nádherných šiat, ako na sklonku vojny pod nátlakom rodičov pristúpi na svadbu s popredným rakúskym činiteľom s podozrivou minulosťou, a napínavý dej Hedinho života sa rozbehne naplno.
Po prvých kapitolách však dochádza k sklamaniu. Situácie sa síce hýbu závratnou rýchlosťou a stránky obraciame jednu za druhou, spisovateľka však nedáva priestor nadýchnuť sa a spoznať hrdinku do hĺbky. Hedy síce podrobne rozpráva, ako sa cíti, jej vety v nás však len veľmi ťažko vzbudzujú empatiu a zo stránok nevystúpi plnohodnotná a pamätihodná žena, ale jednorozmerná, občas márnotratne pôsobiaca bábka. Snaha autorky udržať našu pozornosť neustálym napredovaním deja tak má za následok nedostatok priestoru, v ktorom by sme mali možnosť Hedy hlbšie pochopiť.
Živelný záujem o fyziku, ktorý ju neskôr motivoval k jej prelomovému vynálezu, je znázornený občasným čítaním odborných kníh z manželovej knižnice a charakteristické striedanie životných partnerov nie je stvárnené s o nič väčšou hĺbkou. Smutnou zhodou spisovateľských rozhodnutí tak Hedy vyznieva prvoplánovo, trpí neprirodzeným mesiášskym komplexom a nezmyselne sa viní za vypuknutie druhej svetovej vojny.
Ostatné postavy sú znázornené podobne, a možno s výnimkou Hedinho otca im chýba viacrozmernosť a uveriteľná povaha. Príkladom môže byť Hedin prvý manžel Fritz, ktorého spisovateľka opisuje ako emočne nestabilného, násilníckeho tyrana, no s nevysvetliteľnými chvíľkami vľúdnosti, keď Hedy s láskou zapája do svojich najtajnejších sprisahaneckých plánov.
Najväčšie sklamanie prinieslo množstvo nevyužitého potenciálu. Témy ako náboženská konverzia, domáce násilie či diskriminácia a objektivizácia žien priam prosia o hĺbkové spracovanie, napriek tomu sa im dostalo len letmých dvoch či troch viet. Pravdepodobne najväčšia americká vojnová katastrofa Pearl Harbour tiež vyznieva plocho a poslúžila Hedy skôr ako ďalšia zámienka, aby si potvrdila svoj pocit nadradenosti nad ostatnými: “Uvedomovala som si temnú povahu nepriateľov, ktorým teraz Amerika musí čeliť, lepšie než ktokoľvek iný.” (s. 247)
Samozrejme, nie každá kniha musí byť hodnovernou biografiou. Vzhľadom na svoj dynamický a dobrodružný dej patrí Jediná žena v miestnosti skôr medzi historické romány a ako jednoduché letné čítanie osvieži pár hodín pri jazere. Avšak ak hľadáte viac historickej vierohodnosti a nádychu Hedinej výnimočnej osobnosti, dokumentárny seriál Bombshell je zaujímavou náhradou.
