Vyhľadávanie
Colson Whitehead: Chlapci z Nickelu
Preklad: Vladislav Gális
Bratislava: Ikar, 2021
Americký spisovateľ Colson Whitehead je jedným zo štvorice autorov, ktorým sa podarilo získať Pulitzerovu cenu dvakrát. V jeho prípade to doteraz bolo za román Podzemná železnica (Ikar, 2018), v ktorom sa prelínajú postupy magického realizmu, faktografického písania a alternatívnej histórie, a za titul Chlapci z Nickelu (Ikar, 2021).
Nickel je fiktívna polepšovňa, príbeh z nej je však inšpirovaný skutočnými udalosťami. Dej knihy sa čiastočne odohráva na Floride v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Nepokoje a boj za rasové práva hýbu nielen dejinami veľkými, ale aj tými súkromnými. Elwood Curtis je svedomitý študent, poslušný vnuk a horlivý poslucháč platní s nahrávkami príhovorov Martina Luthera Kinga, no nešťastnou zhodou náhod sa dostane do polepšovne, ktorá jeho zásady preverí: „Svet mu po celý život šepkal svoje pravidlá a on odmietol počúvať, radšej počúval vyšší poriadok.“ (str. 211)
Elwood sa dostane do časti polepšovne pre čiernych chlapcov a hoci si zaumieni, že svojou svedomitosťou a pracovitosťou sa z Nickelu dostane skôr, systém inštitúcie mu však tieto plány deň za dňom ničí – na malom uzavretom priestore tu Whitehead zobrazuje problémy celej spoločnosti tej doby. Paralela je čitateľná, no nie je profanovaná a našťastie ani didaktická či moralizátorská.
Elwoodov najlepší priateľ z polepšovne Turner je jeho opakom a dynamika a priateľstvo medzi chlapcami zohrávajú dôležitú úlohu pri posúvaní príbehu vpred. Hoci Whitehead krutosti páchané na zverencoch polepšovne zobrazuje, surovým či drsným opisom sa vyhýba, a tak je kniha o skutočne drásavých problémoch napísaná a vystavaná miestami prekvapivo nevzrušene: „Schopnosť trpieť. Elwood a všetci chlapci z Nickelu existovali v tejto schopnosti. Dýchali v nej, jedli v nej, snívali v nej. To boli teraz ich životy. Inak by boli zahynuli. Bitky, znásilnenia, neúprosné preosievanie seba samých. Vydržali.“ (str. 188)
Kapitoly, ktoré sa odohrávajú v Elwoodovej mladosti, striedajú časti zo súčasnosti. Elwood žije v New Yorku a na Nickel sa snaží neúspešne zabudnúť. Odstrániť túto kapitolu zo svojho života. Osud hlavnej postavy opäť na malej škále ukazuje neschopnosť spoločnosti zriecť sa zaužívaného z minulosti.
Kniha prináša komplexne rozpracované charaktery a situácie, hodnotné je nasvietenie tém ako segregácia, týranie mladistvých, rasová nespravodlivosť: „Môžete zmeniť zákon, ale nemôžete zmeniť ľudí ani to, ako sa k sebe správajú. Nickel bol rasistický ako sviňa – polovica ľudí, ktorí tu pracovali, si zrejme cez víkendy obliekala rúcha Klanu –, ale Turner to videl tak, že zlo siaha hlbšie ako farba pleti.“ (str. 119)
Román vyzdvihuje nad priemer aj zvrat, ktorý prináša vo svojej druhej polovici. Jeho rozoberaním sa neoplatí pokaziť zážitok potenciálnemu čitateľovi, určite však stojí za zmienku, v mnohom obracia príbeh naruby a bezpochyby so sebou prináša silný katarzný moment. Whitehead prepletá dejové línie s ľahkosťou a invenciou, čo, samozrejme, v súčasnosti nie je prevratný novátorský postup, no je radosť čítať knihu, ktorá prináša hĺbku, zároveň je aj čitateľná a nekladie čitateľovi pod nohy polená v podobe zbytočne komplikovaných časových elíps a ďalších atrakcií.
Tak ako telá mŕtvych chlapcov, ktoré naštartujú celé Elwoodovo spomínanie, zostáva až po dnešok v spoločnosti hlboko zakopaná rasová nenávisť a pod nánosmi sa odhaľuje iba postupne. Autor k tomuto faktu ani k tvorbe literatúry nepristupuje ako k bombastickému objavu, no zaostrením na živorodé detaily aj subtílnym zobrazovaním ťaživých tém sa čitateľovi pomaly, ale isto dostáva pod kožu a dokazuje, že na jej farbe vôbec nezáleží.
