Vyhľadávanie
Lucia Droppová (1982) je dvojnásobnou víťazkou súťaže Cena Fantázie. Okrem poviedok tvorí scenáre či populárne ladené state o dejinách. Pravidelne prednáša na medzinárodných festivaloch Istrocon v Bratislave a Fénixcon v Brne...
Knižný debut autorky obsahuje šesť poviedok a novelu. Prozaička využíva všetky tri základné žánre fantastiky – horor, vedeckú fantastiku a fantasy. S poviedkou Hladný tovar vyhrala roku 2009 už spomenutú Cenu Fantázie, zvyšné texty vychádzajú po prvýkrát.
Spoločnou črtou Droppovej útvarov je tradičnosť vo voľbe tém: napríklad inšpekcia v podniku, kde sa dejú nekalé veci (Hladný tovar), trpaslíci a poklad (Príliš teplá jeseň). Príbehy sa odvíjajú v prostom lineárnom rozprávačstve bez snahy o formálny experiment. Pod civilným, viac-menej nenápadným tónom sa ale vo väčšine próz skrýva snaha o problematizáciu stvárnenia. Droppová neponúka oddychové čítanie a prekračuje horizont výlučne príbehovej prózy. Pri konzumnom spôsobe vnímania jej texty nevyhnutne vzbudzujú rozpaky. Keď totiž napríklad v poviedke Príliš teplá jeseň namiesto pointy v závere nájdeme správu o zmene počasia a namiesto pokladu dvakrát sa opakujúci popevok, priaznivci príbehovej fantastiky pocítia sklamané znechutenie. Interpretačný kód časti Droppovej poviedok sa tak neskrýva v pochopení deja, ale v atmosfére textu ako celku. Droppová s útvarmi, od ktorých sa očakáva priamočiary obsah (rozprávka, legenda, fantasy), pracuje tak, že v závere čitateľ pocíti moment mrazivej absurdnosti – žiadne rozuzlenie a už vôbec nie vysvetlenie. Droppovej prózy popri prvkoch fantastiky obsahujú i veľmi silný moment mysterióznosti.
Jednoznačne najvyzretejším textom je vyše päťdesiatstranová novela Vyššie záujmy. Striedmo načrtnuté „takmerhistorické“ pozadie (čas stavby prvých železníc) je vložené do kvázirozprávkového priestoru pod Ľadonhorou. Hlavnou hrdinkou je Lora, bytosť vychovaná ľuďmi, ktorá po rokoch hľadá cestu späť na rodnú horu... Text skúsenejším čitateľom, prinajmenšom motivicky, nemôže nepripomenúť Švantnera, lenže Droppovej nestačia náznaky, ani tragické finále: tempo príbehu je rýchlejšie, prelína sa v ňom magicko-mýtické s technickým.
Droppovej debutové prózy môžeme ako celok označiť za problematické. Pre priaznivcov príbehovej fantastiky príliš ubiehajúce do prázdna, pre milovníkov náročnejšej prózy nadmerne otvorené. No ak zabudneme na žánrové štandardy a upustíme od prevysokých sofistikovane estetizujúcich očakávaní, nájdeme v Droppovej svetoch zaujímavé postrehy i pôsobivú atmosféru.
