Vyhľadávanie
Návrat kráľa beatnikov
Allen Ginsberg: Vytie
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005
Odporca vojny vo Vietname a zástanca práv homosexuálov Allen Ginsberg, ktorý napísal vyše štyridsať básnických zbierok, odštartoval už svojou prvou knižkou Vytie a iné básne (1956) literárnu revolúciu v Spojených štátoch. Nadväzujúc na najlepšie tradície W. Whitmana, J. Kerouaca, G. Corsa, W. Bourroughsa či L. Ferlinghettiho spustili beatnici lavínu americkej poézie a prózy, ktorá je oslavou bohémov, nedôverčivých voči morálnym hodnotám a politickým mocnostiam. Vydanie Ginsbergovho Vytia sa začalo škandálom – konfiškáciou nákladu a súdnym procesom s autorom, ktorý „uráža verejný vkus a mravnosť“. Básnik si nemohol želať lepšiu reklamu: predaj prudko stúpol a on sa stal symbolom boja za sexuálnu slobodu a proti skostnateným spoločenským normám.
V každom prípade Allen Ginsberg vo svojich často drastických veršoch vyjadril azda najlepšie na celom svete ducha a podstatu morálnych i spoločenských problémov päťdesiatych rokov. Nie je to len sarkastická kritika Ameriky, ktorá ho naučila „chcieť byť svätcom“, ale vyrovnanie sa s celou civilizáciou, túžbou preboriť sa radšej do večnosti ako slúžiť deprimujúcej prítomnosti. Ginsberg zároveň vyrazil proti prúdu poézie posledných desaťročí, z ktorej sa vytráca schopnosť opisu. Nazvať stôl stolom, to je až priveľmi jednoduché. Opis však vyžaduje intenzívne pozorovanie, také intenzívne, až padne clona každodenných návykov a to, čo sme si nevšímali, lebo nám to pripadalo celkom obyčajné, sa zrazu javí ako čosi zázračné. Ginsberg hľadal v básniach zjavenie sa skutočnosti. Svojou poéziou nadväzoval bolestivé spojenie s tým, čo nás obklopuje.
Allen Ginsberg zavítal vo februári 1965 aj do Bratislavy a čítaním svojich veršov spôsobil medzi mladými ľuďmi obrovský rozruch, ktorý sa dá porovnať len s návštevou Jeana Paula Sartra a Simone de Beauvoir rok predtým. Všade ho sledovala tajná polícia a keď sa koncom apríla vrátil do Prahy, vyhostili ho z krajiny. Ján Buzássy preložil túto knižku už roku 1971, vtedy však bolo z politických dôvodov jej vydanie zastavené. Na svoj čas si musela počkať až ďalších dvadsať rokov a jej dnešné, druhé vydanie dokazuje, že po beatnickej poézii je stále veľký dopyt.
Eduard Chmelár
