Recenzia
Ivana Hostová
21.03.2019

Vyvoľ si život

← abc →

Spoliehať sa na termín literatúra ako na adekvátne označenie rôznych a vyvíjajúcich sa súčasných prejavov literárnosti, je dnes čoraz menej prijateľné.

Ivan Callus – James Corby (CounterText 1:1, 2015)

Rozpínajúce sa informácie nás nútia donekonečna sa špecializovať, používateľsky stále prívetivejšie prispôsobenia – virtuálnych rozhraní, televíznych šou či reťazcov čerpacích staníc – nás izolujú. Nevyhnutnosť základnej orientácie vo svetoch, v ktorých žijeme, však zostáva. Stále si musíme vyberať: správnu práčku, správne auto, zdravý životný štýl, nízky cholesterol, najvýhodnejšiu hypotéku, správny okruh priateľov. Človeku v postdigitálnej dobe tak, zdá sa, nezostáva nič iné, ako sa nechať unášať informáciami – víťazkami štatistických bitiek, ktoré sa vyplavia z vĺn internetov. V súčasnej pozornostnej ekonomike totiž distribúcia viditeľnosti kopíruje rozdelenie svetového bohatstva: podobne ako v luxusných štvrtiach veľkomiest a letovísk aj v literatúre bohatí bohatnú stále viac, kým väčšina ostatných len prežíva alebo navidomoči chradne.

Prestupovanie hraníc preto možno chápať ako gesto vzdoru voči hegemónii hyperkánonu, ako subverziu mylného predpokladu, že víťazi informačných vojen sú pomazanými poslami slobody, pravdy, krásy, dobra. Jednou z oblastí, kde nachádzame takýto priestor kritiky, je súčasné umenie, ktoré pracuje s prestupovaním hraníc medzi vedami, médiami, životom každodenným a umeleckými aktivitami. Inter- a transmediálne projekty Nóry Ružičkovej a Marianny Mlynárčikovej, ku ktorým patrí aj zbierka postkonceptuálnej poézie ← abc →, patria aktuálne medzi najvýraznejšie gestá v tomto smere v slovenskej poézii.

abc → je rovnako kritikou pozitivistického a inštrumentálneho rozumu, ako aj spochybňovaním zmysluplnosti izolácie jednotlivých umení a zviditeľňovaním spektakulárnosti súčasnej kultúry a politiky vylúčenia – a to aj na rovine, presahujúcej vnútorné vzťahy zbierky: Autorkou textu na záložke nie je literárna autorita, ktorá by knihu reklamne vyzdvihla, ale Dana Snopková, herečka Divadla z pasáže, s ktorou autorská dvojica už dlhšiu dobu spolupracuje. Ako sa uvádza na (druhej) záložke, zbierka je inšpirovaná Flaubertovým nedokončeným románom Bouvard a Pécuchet (1881), ktorého protagonisti sa bez úspechu púšťajú azda do každej oblasti poznania, viery a umenia. Román bol zamýšľaný ako predhovor k Slovníku prijatých myšlienok (1913) a dá sa chápať jednak ako „vážny výsledok“ bádateľskej práce Bouvarda a Pécucheta, no aj ako sottisier – zbierka nechcene vtipných výrokov, poukazujúcich na obmedzenosť ich autorov, na dobové predsudky a stereotypy. Popri príručkách – abecedách, ako je Poundova ABC of Reading či Cobbingova ABC of Sound – možno práve ten vidieť v pozadí inšpirácie názvu knihy. Grafické symboly v nadpise tiež odkazujú ku komplexným vzťahom konceptu textu: dve polpriamky, ktoré jednotou v priamke a protirečivým smerovaním rušia progresívne čítanie, možno vidieť ako vyjadrenie mnohovrstevnosti a vnútornej protirečivosti, ktorá sa odkrýva/vzdoruje interpretácii, a zároveň ako vstup do geometrie ako prvej z vied, ktorú text skúma. Táto koncepcia sa odráža aj v zalomení nestránkovanej zbierky: kniha má totiž vďaka nemu dva začiatky a žiaden koniec. Kompozične pozostáva z troch častí: z Rušičky automatizovaných mentálnych spojení – Rams, Trhu márnosti a titulného textu.

Rams je rozpracovanou verziou projektu, prezentovaného na výstave Z druhej ruky (Stredoslovenská galéria, 2012). Text je utkaný z fragmentov sociálnych noriem – pravidiel spoločensky akceptovateľného správania, rád, odporúčaní, návodov, motivačných výrokov. Celkovým vyznením, v ktorom sa mieša smiešnosť obmedzenosti so strašidelnou nátlakovosťou predsudkov, sa azda najviac blíži flaubertovskému sottisieru a rozvíja básnický výskum a kritiku, načrtnutú v Ružičkovej predchádzajúcej zbierke Práce & intimita (2012). Ružičkovej a Mlynárčikovej tvorba sa dlhodobo venuje kritike inštitúcií, pričom okrem užšie chápanej inštitucionálnej kritiky vo vzťahu k umeleckej a literárnej prevádzke u nich možno vidieť presahy do širšej kritiky sociálnych inštitúcií ako súboru normatívov a sociokultúrnych regulatívov. Apropriované (prisvojené) texty sa v Ramse pohybujú najmä vo fluidnej sfére formálne nepredpísaných až sociálne irelevantných noriem. Tie sa však v každom okamihu môžu pod vplyvom politických a ekonomických udalostí premeniť na kategoricky vyžadované vzorce, ktorých porušenie bude ostro penalizované. Intenzita textu najviac čerpá práve z obnažovania tenkej hranice medzi svojvoľnosťou a opodstatnenosťou základov, na ktorých je postavené fungovanie ľudí, ich kolektívna aj individuálna identita.

Verzia Trhu márnosti, ako uvádza Ružičková v jeho časopiseckej verzii (Romboid č. 8/2018), odznela v Novej tržnici na bratislavskom Trnavskom mýte. Rozpriestranenie upravených aj neupravených citátov zväčša z dennej tlače, pripomínajúce textovú prácu Susan Howeovej, do printového média vnáša upomienku na tento priestor. Prekrikujú sa v ňom vnemy zo všetkých zmyslov, ľudia a ich aktuálne sociálne roly, rozmiestnenie stánkov a uličiek. Trh márnosti je tak modelom tržnice ako reálneho priestoru aj ako symbolického priestoru kapitalistickej spoločnosti.

Najrozsiahlejší je titulný text zbierky, ktorý pozostáva z popisov, odlúčených od svojich vizuálnych stimulov a podobne ako Rams vychádza z nápadu, realizovaného na výstave Z druhej ruky. ← abc → nástojčivo zviditeľňuje dokumentárnosť (Judith H. Anderson) ako kultúrne dominantnú jazykovú hru, ktorá nám sugeruje, že výroky o skutočnosti sú nevinné, pravdivé a objektívne. Znepriehľadnenie obmedzenosti a tendenčnosti zdanlivo neutrálnych konštatácií autorky dosahujú subverzívnou technikou, ktorou radikálne narúšajú kompozičné a iné čitateľské očakávania. ← abc → tak vďaka práci s popismi obrázkov vyňatých z rôznych časových rovín poskytuje kritiku viery v možnosť nezaujatého pozitivistického poznávania, ktoré je predsa vždy situované (kto komu o kom/čom a prečo hovorí) a inštrumentálne, teda zamerané na dosahovanie pragmatických cieľov, kopírujúcich a rozmnožujúcich existujúcu hierarchiu mocenských vzťahov (človek – zviera, „vyspelá“ kultúra – „divosi“, vedecký subjekt – objekt skúmania, muž – žena a pod.).

Text však tiež kladie naliehavé semiotické otázky, primárne stimulované narušením vzťahu vizuálneho stimulu a jeho verbálnej reprezentácie, pripúšťa konkrétne interpretačné ponory, pričom rovnako ako ostatné časti zbierky osciluje medzi komikou a hororom: „42. Zápis svalových stiahnutí z predchádzajúceho pokusu so žabím svalom / Ľudovít Štúr / Sexuálne fantázie / Obr. 21. Nevidiaci začisťuje hranu drevenej škatule. / Screen break… A woman boosts her productivity by looking at the internet. / <-abc->“

Komplexnosť a špirálovitá hĺbka textu však nemá čitateľsky odradiť, práve naopak, ← abc → vie byť vďaka intímnemu prepojeniu najzákladnejších (ľudských) pohnútok, potrieb a emócií s abstraktnejšími rovinami bytia vo svete prístupná každému a každej.