Vyhľadávanie
Spisovateľka Andrea Coddington má za sebou viacero kníh, medzi ktorými nechýbajú romány a životopisy známych osobností Slovenska. Jej zatiaľ posledný, životopisný román Moje javisko svet je o slovenskej herečke Dalme Špitzerovej, ktorá prežila vojnu a holokaust, komunistický režim, stratu rodiny, ale nikdy nie hrdosť a vieru v život. Zomrela 21. januára minulý rok.
Spolu so spisovateľkou sa na začiatku knihy usádzame v obývačke bytu pod bratislavskou kalváriou a „počúvame“ jej dialóg s „hlavnou hrdinkou“. 95-ročná Dalma si tento čas užíva, je úprimná, spontánna, vtipná. Po úvodnom rozhovore už nasleduje rozprávanie v prvej osobe.
Spomienky na jej život, najmä na vojnové roky, ktorým sa v príbehu venuje najväčšia pozornosť, však už veselé vôbec nie sú.
Dalma Špitzerová, rodená Holanová, sa narodila v roku 1925 do židovskej rodiny ako celkom prostredné dieťa z piatich.
Pred vypuknutím 2. svetovej vojny viedla rodina Dalmy pomerne pokojný rodinný život. V Liptovskom Mikuláši sa jej otec stal kantorom v liptovskej synagóge, viedol spevácky zbor a mama, profesorka nemčiny a francúzštiny, ostala doma a venovala sa výchove detí. V intelektuálnej rodine Dalma získala vzťah k divadlu, literatúre aj hudbe a ako sama priznáva, keby sa narodila tým istým ľuďom v inom čase a v inej krajine, jej osud by bol určite iný.
Všetko sa zmenilo po nástupe Hitlera k moci a silnejúcom odpore k židovskému obyvateľstvu.
Predvídavý a múdry otec rodiny v snahe zabrániť deportácii starších sestier do poľských „pracovných táborov“ zorganizoval v roku 1942 ich útek do Maďarska, kde v tom čase vládla priaznivejšia atmosféra. Za svojimi sestrami odišla po čase aj sama Dalma, v tom čase iba 16-ročná slečna. Na svojej ceste musela znášať zradu, odmietnutie, neprávosť, poníženie, hanbu, jej židovský pôvod znamenal pre ľudí nebezpečenstvo. K tomu, aby cez vojnu ako židovka prežila, však potrebovala aj trochu šťastia. Podarilo sa jej vyhnúť Osvienčimu, ktorý by znamenal takmer istú smrť. Po väzení v Užhorode ju deportovali do zberného tábora v Novákoch, kde v porovnaní s nepredstaviteľným utrpením v koncentračných táboroch našla akýsi ostrov pomyselného pokoja; mohla pracovať, navštívila rodičov, hrala divadlo a opäť stretla aj svojho budúceho manžela, neskoršieho literárneho historika Juraja Špitzera, ktorý vo vojne prišiel o celú rodinu.
Aj sama Dalma prišla tesne pred skončením vojny o obidvoch rodičov a dvoch mladších súrodencov, prišla o byt, v ktorom strávila detstvo, aj o majetok, ktorý jej ukradli tí, ktorým sa ešte pred vojnou dalo veriť.
V roku 1948 sa v Československu dostali k moci komunisti a pre priamu, otvorenú, hrdú, trochu drzú a nebojácnu Dalmu a jej novú rodinu nastalo opäť ťažké obdobie. Napriek represáliám sa jej podarilo stať sa herečkou, pôsobila v Martine, na Novej scéne v Bratislave, ale aj v legendárnej Tatra revue.
Biografie stoja na sile osobnosti, o ktorej vypovedajú. Moje javisko svet je dôležitou publikáciou, pretože pripomína obdivuhodnú Dalmu Špitzerovú, ktorá dokázala, že ani strašný ľudský osud nedokáže zlomiť pevný charakter a silu človeka. V roku 2016 jej vtedajší prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíža Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd. V roku 2019 dostala od občianskeho združenia Post Bellum Cenu Pamäti národa.
Andrea Coddington: Moje javisko svet
Bratislava: Ikar, 2021
