Recenzia
Marek Kopča
20.12.2005

Vzbura anjelov – Peter Bilý – V zajatí samého seba, alebo Viem, že viem

V zajatí samého seba, alebo Viem, že viem

V zajatí samého seba, alebo Viem, že viem

Peter Bilý: Vzbura anjelov

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005

  Peter Bilý, narodený v roku 1978 v Košiciach a v súčasnosti žijúci v Španielsku, je autorom, ktorý svojou tvorbou a životným príbehom vyčnieva z radu súčasných mladých slovenských spisovateľov. Ako dvojdomý autor doteraz vydal tri básnické zbierky a dva romány. Jeho prozaický debut Démon svätosti (2004) sa, podobne ako jeho poetická prvotina, stal literárnou udalosťou. Zaujal v ňom najmä vyzretým autorským rukopisom, nevšednou tematikou a výberom prostredia, ale najmä schopnosťou otvorene písať o tom, čo súčasný človek prežíva, alebo môže prežívať. Bilého najnovšia próza Vzbura anjelov v nastúpenom trende pokračuje.  

  Román Vzbura anjelov voľne nadväzuje na Démona svätosti. Obe knihy spája hlavná postava – rozprávač Peter, jeho záľuba v analýze ľudského (rozumej vlastného) ja a súčasnej spoločnosti, ako aj istá kontroverznosť oboch kníh. Čitateľ sa opäť stretáva s postavou Petra, ktorý ako mladík opustil Slovensko a po zložení dočasných rehoľných sľubov aj múry augustiánskeho kláštora v Taliansku. Ústredným prvkom Bilého prózy je existenciálny konflikt subjektu so svetom a sebou samým, ktorý sa vybíja v introspekcii, pseudofilozofovaní a v sexe. Dej románu je nebohatý, tvorený epizódami, v ktorých hlavná postava cestuje medzi Španielskom, Českom a Slovenskom, stretáva známych a prežíva ľúbostné vzťahy na jednu noc. Jadro knihy tvorí explikovanie vnútorného života hlavnej postavy a veľkej témy postmoderny: konzumného sveta a hľadania vlastnej identity.

  Petrovo filozofovanie je na prvý pohľad prázdne a ošúchané – pozostáva z tradičných výhrad intelektuála k spoločnosti degradovanej honbou za peniazmi a mocou, sexom bez lásky, samotou, absenciou komunikácie a vševidiacimi očami veľkých bratov a iných úchylných členov mediálnej rodiny. Na Bilého hrdinu nemožno vzťahovať etické kategórie. Každé ráno sa budí s vedomím, že je trápny, arogantný, sebecký, neznesiteľný, povrchný, apatický. Vie, že rovnako ako každý iný, kritizuje spoločnosť, ktorej je obeťou a tvorcom zároveň. A čo je podstatné, prežíva osobnú tragédiu, pretože bytostne pociťuje hnus nielen z nenávideného sveta, ale najmä zo seba samého, z vlastnej neschopnosti vzbúriť sa: „Odkedy dobre zarábam, nemôžem si dovoliť ten luxus hrať sa na rebela“ (s. 127).

  Prázdnota života hlavnej postavy nachádza (okrem iného aj komerčne) atraktívne vyjadrenie v podobe početných pasáží venovaných jeho sexuálnym avantúram. Šťavnaté opisy pohlavného aktu, predstieranie orgazmov, či zúfalé hľadanie (a možno aj objavenie) omrvinky ľudskosti hoci aj v prostitútke len potvrdzujú, možno zbytočne farbisto, povrchnosť, ktorá zasiahla aj elementárne ľudské potreby.    

  Peter Bilý je neobyčajne vnímavý a inteligentný rozprávač. Knihou Vzbura anjelov len potvrdil, že čitateľská zaujímavosť jeho próz spočíva v schopnosti vierohodne stvárniť vnútorný svet súčasníka, v myšlienkovej otvorenosti a kozmopolitnosti jeho textov. Na druhej strane programová sebaexhibícia a dôraz na formálne spracovanie na úkor príbehovosti sú limitmi, ktoré čitateľ nedokáže, alebo jednoducho ani nemá túžbu prekonať.

Marek Kopča