Vyhľadávanie
Guido Knopp
Wehrmacht
Bratislava, Ikar 2010
Preklad Ján Dömök
V knihe známeho spisovateľa, zameraného na kritiku fašizmu, nacizmu a druhej svetovej vojny, profesora Guida Knoppa, bývalí vojaci rozprávajú o tom, ako sa radikalizovala vojna na východnom fronte, ako prežili zvrat pred Moskvou, ako postupne klesala ich dôvera vo vedenie a rástlo presvedčenie, že sa dali oklamať dobre spracovanou propagandou a napokon zistili, že nemajú nijaké východisko ukončiť túto vojnu alebo svoj osobný podiel v nej, ani len dezerciou, lebo nebolo kam dezertovať... Guido Knopp je ako literárny autor známy maximálnou objektivitou. Nepridáva, neuberá. Neprikrášľuje, zbytočne nedramatizuje. Podáva dokázané a overené fakty, radí ich logicky a chronologicky, dáva slovo obom stranám a uvádza autentické výpovede. O to otrasnejší je dojem z dejín a z ľudí, ktorých táto kniha zobrazuje. Čo bol vlastne wehrmacht? Masa otrokov, a či množstvo zmanipulovaných mladých mužov? Podľa dejín to bola najväčšia nemecká armáda, aká kedy viedla vojnu. Obrovské vojenské teleso, spadajúce pod Hitlera a prisahajúce vernosť priamo jemu. Slúžilo v nej takmer 18 miliónov mužov (medzi nimi napríklad niekdajší nemecký prezident a politik Richard von Weizsäcker). Z nich v bojoch a v zajatí padlo 5 miliónov. Kým padli, stihli zabiť, zmrzačiť alebo raniť milióny nevinných civilistov. Najmä tí najmladší vojaci, zmanipulovaní veľkým nemeckým vodcom, bojovali aj vtedy, keď už bolo jasné, že vojnu nevyhrajú ani zázrakom. V posledných mesiacoch vojny rukovali na front ročníky pod osemnásť a nad šesťdesiat rokov. Mnohí dobrovoľne... Reálna životnosť nováčika wehrmachtu z roku 1945 dosahovala sotva štyri týždne. Od januára do mája 1945 padlo 1, 3 milióna vojakov. Príslušníci wehrmachtu počas celej druhej svetovej vojny zachovávali poslušnosť a konali ako vojaci. Ale už počas vojny a najmä po nej v rokoch medzinárodných súdov nad nemeckými vojnovými zločincami sa mnohí snažili očistiť wehrmacht a hodiť všetku vinu a špinu na Hitlera. Plukovník Hans Reimann, ktorý velil motocyklovému streleckému práporu na východnom fronte v roku 1941, uviedol: „Všetko bolo také pekné. Všetko bolo také nádherné, bezchybné. A s tým posratým Ruskom to už šlo dolu kopcom. Dvaja ľudia však nevedeli o tom, že v Rusku je v zime chladno. Prvým bol Napoleon Bonaparte a druhým náš führer, tento generál diletantov. Ale okrem nich to vedeli všetci.“ Na vynikajúcom historickom dokumente sa podieľa aj Sönke Neitzel, autor známej knižky Odpočúvaní – o Nemcoch, ktorí prežili v britskom zajatí. Autor sa odvoláva na svoju predchádzajúcu knihu Zajatci, ktorá takisto vznikla štúdiom materiálov a zaznamenaním rozprávania pamätníkov. Pre milovníkov histórie, ale aj pre tých, ktorí sa reálne obávajú ďalšej svetovej vojny, bude štúdium tejto literatúry zážitkom.
Martin Grbiar
