Vyhľadávanie
Cesty v človeku aj mimo neho
Boris Filan: Wewerka
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Boris Filan je autorom s nevyčerpateľnou zásobou dobrých nápadov, ktorý sa dlhodobo prezentuje vo viacerých oblastiach umenia. Bol dvorným textárom Elánu, ale aj scenáristom a moderátorom niekoľkých televíznych inscenácií a muzikálov. S galantným nadhľadom moderoval vlastné televízne a rozhlasové zábavné programy v časoch, keď zábava bola často politicky jednostranná. Svoje cestovateľské zážitky a skúsenosti zachytil knižne, prostredníctvom čitateľsky vyhľadávaných Tam-tamov. Ako prozaik Filan debutoval ešte začiatkom 90. rokov súborom poviedok Paternoster.
Filanove najnovšie románové dielo, nazvané interaktívne Wewerka, je dynamickým príbehom, ktorý sa priam fyzicky odohráva v súčasnosti, duchovnou atmosférou sa však vracia do 60. rokov. Nápadne pripomína kultové romány príslušníkov beat generation (napríklad Kerouacov román Na ceste) naplnené zámerným hľadaním zmyslu aj bezcieľnym blúdením vo vlastnom vnútri.
Hlavnou postavou Filanovej knihy a súčasne rozprávačom je tínedžerka Anna Kováčová. V duchu latinského príslovia nomen est omen je to dievča ako mnohé iné. Príťažlivá, odhodlaná, svojhlavá aj trochu bezočivá. Žiadna zvláštna charakteristika. Používa však takmer výlučne svoju prezývku Wewerka, personifikujúc svoju túžbu po neobyčajných zážitkoch a nájdení a vymedzení vlastnej individuality. Abstraktná snaha odlíšiť sa, aj celkom konkrétna pohnútka nájsť vlastného otca, ženie románovú protagonistku po stopách vlastnej totožnosti a sebapoznania s priateľmi po Slovensku, do Rakúska aj vzdialenej Ameriky.
Tento pitoreskný román-púť zachytáva aj zložité obdobie dospievania personalizované v postave „s mužským mozgom v ženskom tele“ – Wewerky. V istom zmysle je hrdinka autoprojekciou autora, jeho návratom do obdobia kultúrno-politického uvoľnenia v 60. rokoch. Nezávislosť a sloboda, ktoré stoja na vrchole hodnotovej hierarchie Wewerky, sú podobne ako v prípade beatnikov alebo hippies krátkodobé záležitosti a majú v konečnom dôsledku negatívny dopad na človeka. Výsledkom slobodného pohybu, častých zmien povolania a pestrosti ľúbostných avantúr je aj pre Wewerku sebadeštrukcia. Tento proces sa navonok javí ako čosi pre Wewerku aj čitateľa veľmi zábavné, ale hlbší zmysel alebo životné naplnenie neprináša. Osudným, neplánovaným cieľom dobrodružstiev a horúčkovitých ciest je v konečnom dôsledku psychiatrická liečebňa...
Už pri vstupe do života sa Wewerka konfrontuje s rozporom medzi tým, čo je hodnotné, dobré a morálne a tým, čo treba reálne žiť, aby človek prežil: „Byť dobrák, to je horší trest, ako byť slepý alebo hluchý, alebo nemať jednu nohu. To všetko sa dá liečiť, ale dobráctvo je nevyliečiteľné“ (s. 32). Rozpory sa počas deja prehlbujú, cesty predlžujú, skúsenosti hromadia, zmysel sa však stráca. Týmito zisteniami autor poukazuje na oveľa závažnejšiu skutočnosť, než sa na prvý pohľad zdá. Bezproblémový život a stabilita neexistujú sami osebe, bez vlastného pričinenia a ani nie sú len tak na dosah. Platí to najmä pre sociálnu vrstvu, kam patrí protagonistka. Filan sa však neuspokojuje s konštatovaním skutočnosti a rekapituláciou aktuálnych obmedzení života. Súčasnosť podrobuje kritickému skúmaniu, ktorého výsledkom je viacero zistení a manuál praktickej životnej filozofie. Situácie a udalosti nie sú vnímané tragicky ani problematicky, skôr autenticky – všetky postoje, názory a opisy sú prezentované z hľadiska protagonistky. Napriek tomu nie sú zvnútornené. O vnútornom pocitovom svete Wewerky sa dozvedáme čiastočne z jej listov a záznamov. Problematická súčasnosť sa tak zachytáva zvonku z pozície človeka, ktorý má život pred sebou a šance otvorené. Aj preto je všetko, slovami Wewerky „v pohode“. Kniha má dobrý spád, číta sa, takpovediac, jedným dychom a popri svojej nekomplikovanosti podnecuje aj k zamysleniam.
Jaroslav Vlnka
