Vyhľadávanie
Spolupracovníci pravdy
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Z môjho života
Trnava, Dobrá kniha 2005
Preklad Jaroslav Cepko
Voľba nového pápeža ešte nikdy nepritiahla toľko celosvetovej pozornosti, ako v apríli 2005. Osobnosť Jána Pavla II. vyvolávala mnohé otázky o jeho nástupcovi. Stal sa ním nemecký kardinál Joseph Ratzinger. Ešte skôr, než sa naplno rozvinie jeho pontifikát, majú slovenskí čitatelia možnosť spoznať ho bližšie na základe vlastného životopisu.
Čas, ktorý pokrýva rozprávanie Josepha Ratzingera, je v polouzavretom intervale, od jeho narodenia v roku 1927 do päťdesiateho roku života, ktorým sa začína jeho životné „teraz“. Autor nám priblíži malebné a historické prostredie svojho detstva a usporiadané rodinné pomery, v ktorých vyrastal. Život cirkvi je od detstva výrazným objektom Ratzingerovho záujmu a k tomu ho rodičia aj cieľavedome vedú. Druhú svetovú vojnu vníma ako človek, ktorý sa fašistickou propagandou nedal oklamať. Samostatnosť pri hodnotení vecí a schopnosť pomenovať ich sa prejavuje najviac pri teologických štúdiách. Aj spomienky na učiteľov nám ozrejmujú jeho udomácnenosť v univerzitnom prostredí, v ktorom zostal pôsobiť. Zakončujúca úvaha patrí v knižke medzi najosobnejšie miesta, hoci práve ňou sa autor odmlčí. Filozoficky v nej približuje svoje pocity z novej životnej úlohy súvisiacej s vysvätením na biskupa. Z vedca-teológa a univerzitného profesora sa má stať muž cirkevnej praxe, ktorý riadi a rozhoduje, hoci na to v sebe necíti dosť schopností a povahových dispozícií. Práve úprimným vyznaním pochybností autor pootvoril časť súkromného priestoru. Biskupskú a vatikánsku etapu Ratzingerovho života v Doplnku k životopisu mapuje Rajmund Ondruš SJ. Predstavuje nám Ratzingera ako prefekta Kongregácie pre náuku viery, jeho vzťah k Jánovi Pavlovi II. a sprítomňuje nám udalosti spred niekoľkých mesiacov, keď sa obaja muži vystriedali na čele katolíckej cirkvi.
Na autobiografiách je zaujímavé sledovať, čo ich autori považujú vo svojom živote za najdôležitejšie a ako o ňom píšu. Štýl, akým terajší pápež napísal svoju autobiografiu, zodpovedá jeho vystupovaniu a rečníckemu prejavu. Je uhladený a elegantný, intelektuálny a organizovaný. Kým rozprávanie o detstve a mladosti vyznieva príliš štylizovane, vo vykresľovaní teologických štúdií cítiť oslobodzujúci výdych, súvisiaci so vstupom do priestoru, v ktorom sa cíti najlepšie. Tu sa však začína trápenie laického čitateľa, ktorý len ťažko porozumie analyzovaným teologickým problémom. Ako skutočný „spolupracovník pravdy“ (jeho biskupské heslo) vo svojom životopise vrhá svetlo najmä na to, čomu svoj život zasvätil. Falošného pátosu a zbytočných dôverností v knihe niet.
Autobiografia Jozefa Ratzingera vychádza v slovenčine krátko po jeho zvolení za pápeža – pre čitateľov, ktorí chcú spolupracovať na pravde a neuspokoja sa so zjednodušujúcimi, nespoľahlivými či priamo zavádzajúcimi vyjadreniami médií.
Zuzana Hašková
