Recenzia
Michal Schuster
06.01.2009

Z rozprávky do rozprávky

Z rozprávky do rozprávky

Zostavila Eleonóra Gašparová

Bratislava, Ikar 2008 (vydanie ôsme, v Ikare prvé)

Amurská, indonézska, indiánska, fínska, nemecká, nórska, maďarská, španielska, novozélandská, peruánska, brazílska, venezuelská, ekvádorská, bolívijská, kubánska, haitská, estónska, dánska, poľská, francúzska, ukrajinská, nemecká, španielska, švédska, srbská, česká, grécka, ruská, čínska, tadžická, slovenská a ďalšie. Toľko rozprávok sa zmestilo do knižky, ktorá vychádza už v ôsmom vydaní (prvé v roku 1959).

Nájdu sa v nej všakovaké príbehy, ale väčšina z nich má reálne základy v ľudských cnostiach a necnostiach, dobrote, zlobe, šikovnosti i hlúposti. Viaceré rozprávky sú skôr zmýtizované povesti, ale to im na kráse a múdrosti slova neuberá, ich elegickejšie vyznenie podporuje exotický kolorit. Príkladom môžu byť indiánske, kubánske alebo bolívijské texty. Naproti tomu haitský príbeh je zostručnenou humoreskou pripomínajúcou Kukučínovu Rysavú jalovicu. Grécku rozprávku O chudobnom človeku a jeho múdrej dcére vo viacerých variantoch poznáme aj z našich prostonárodných rozprávok: rozhľadený zarozprávkovaný čitateľ príbuznosť ľahko pobadá. Svet je v tomto zmysle jednou veľkou nikdy nekončiacou rozprávkou.

Z rozprávky do rozprávky je výberom, v ktorom okrem radosti a hravosti stretne mladý poslucháč alebo drobný čitateľ aj smútok, bolesť z rozchodu, pocit opustenosti, boj o prežitie, priateľstvo i nenávisť. Tým sa knižka zaraďuje do druhého alebo tretieho sledu rozprávkových diel, s ktorými by dieťa malo prísť do styku. Napriek ich rôznemu koloritu a lokalizácii nesú v sebe jednotný genetický kód spoločný ľudstvu od nepamäti: poučenie, ktoré nás lepšie pripraví na ďalší život. Poučenie o láske a dobrote, poučenie ako výstraha a poučenie ako rada. Rozprávkové čary, ako v španielskej rozprávke Čarovné gajdy, slúžia tiež iba spravodlivým. Kiežby i naša realita bola rozprávkovejšia. Preto iste dobre padne ponoriť sa do takéhoto sveta aspoň v  prístupnej a prítulnej knihe, ktorá aj mnohým rodičom a starým rodičom pripomenie ich prvé či opakované stretnutie s týmto rozprávkovým výberom a ilustráciami Heleny Zmatlíkovej.

A že je to kniha čestná, svedčí aj priznanie v obsahu, ktorú rozprávku ktorý prekladateľ prekladal cez aké podanie (rozumej jazyk). To sa dnes zväčša už „akosi nenosí“.

Michal Schuster