Vyhľadávanie
Jubilujúci básnik, prozaik a prekladateľ Juraj Kuniak (1955) namiesto bilancovania zvolil možnosť tvorivého napredovania. Aktuálnou básnickou zbierkou Za mestom (Modrý Peter) docielil presvedčivý výkon ašpirujúci na popredné miesto v súčasnej slovenskej poézii. Básnické texty sa vyznačujú kompozičnou stmelenosťou, koncentrovanosťou výrazu a metaforickou zrozumiteľnosťou.
Priliehavý titul z vyprofilovanej levočskej edície Mušľa predznamenáva osobitý charakter, hĺbku a predovšetkým lokalizáciu Kuniakovho tvorivého záujmu. Mimo mestského priestoru stelesňuje estetické východiská, ako aj dominantný uhol pohľadu, dotvorený výtvarným cítením. Vrstevnatý obraz stredoslovenskej horskej krajiny zapadá do bezrozmerného času, reflektujúceho návraty, spomienky a hlavne prítomnosť. Konkrétne krajinné územie vymedzuje líniu sledovanej cesty, po ktorej je nevyhnutné „ísť sám so sebou“. Motívy krajiny nie sú samoúčelné, dotýkajú sa najzávažnejšieho okruhu tém: komunikácia so sebou a s najbližším okolím, rodinné väzby, ekológia. Ústrednou zložkou Kuniakovho vnímania skutočnosti je reflexia prežívanej chvíle ako nespochybniteľnej hodnoty. Zmyslová skúsenosť je v tomto prípade univerzálna, nedotýka sa len predmetnej lokality. Kuniak citlivo zobrazuje nadradenosť prírodných zákonov, večnosť horských masívov, ale uvedomuje si krátkosť individuálneho času.
Zbierka je rozdelená do dvoch častí, ich názvy vystihujú noetický rozmer Kuniakovej poetiky. Prvá časť Stratený vo veľkosti neba odráža pokoru pred absolútnosťou stromov, trávy, vetra, vtáctva a nebies. Druhá časť Zrastený s krídlom evokuje prepojenosť s hudbou a v hlbších súvislostiach aj s úžasmi všedného života. Kuniakova krajina je harmonická a tvarovo usporiadaná, ale aj nevľúdna, skrývajúca nepredvídateľnú silu, pustošená ničivou rukou (ne)víťaziaceho jedinca. Prírodné živly prijíma s rešpektom rozvážneho pútnika, vyhodnocujúceho rovnováhu rastlinného sveta. Kuniak na pozadí plynúceho času a striedajúcich sa ročných období sleduje nevyhnutnú premenu tvárnej krajiny. S geometrickou presnosťou zaznamenáva intímnu polohu lyrického subjektu v básni Pevné body: „Sú iba dva, pre každého z nás jeden, / ty pre mňa, ja pre teba.“ V rovnomennej básni Za mestom, ktorú môžeme chápať ako Kuniakov programový manifest, čítame aj tieto verše: „A pridať štipku navyše // pre večných milencov: život a smrť / kráčajú za mesto ruka v ruke.“ Stíšená komunikačná línia, hlas diktujúci zvnútra, život a smrť a medzi nimi zachraňujúca láska.
Kuniakova prednosť je v pokore a pravdivosti. Práve tieto nesamozrejmé danosti rozširujú jeho poéziu o autentickú pravosť a autorskú úprimnosť.
