Recenzia
Simona Rezníčeková
13.09.2019

Za tajomstvom jednej mačky

Útla kniha fínskej autorky rozpráva príbeh zvláštnej mačky Malvíny, ktorá má liečivé schopnosti. Preto nebýva v stodole ako všetky ostatné mačky, ale v dome s ľuďmi. (Táto privilegovanosť je trochu prekvapujúca. Každý majiteľ mačky predsa vie, že všetky mačky sú tak trochu „liečimačky“.) Malvína je navyše aj namyslená a vypočítavá. Domácu pani zahrieva ochotnejšie ako svojho pána, pretože ju kŕmi a po večeroch síce pradením lieči lesné zvieratká, ktoré za ňou prichádzajú, no keď sa vo dverách zjaví vyplašená zajačica, ktorá žiada o pomoc pre svojho syna, zdráha sa. Nechce sa jej vyjsť do zimy. Lesné zvieratká ju musia presviedčať, aby šla. Neochotne súhlasí, no zajačica ju musí ťahať na saniach.

V opise knihy sa hovorí, že ide o „nádherný príbeh o našich strachoch, ktoré zmiznú, až keď ich pomenujeme a odvážime sa im čeliť“, no Liečimačka Malvína sa nebojí. Je pohodlná a to z nej robí na prvý pohľad veľmi nesympatickú hrdinku. Strach sa jej nedotkne ani keď v lese stretnú vlka. No konečne zoskočí zo sánok a zaženie ho akousi nadprirodzenou „mocnou silou“, ktorou disponuje. V tomto okamihu prechádza vnútornou premenou a stáva sa aktívnym účastníkom príbehu. Už sa viac nenechá ťahať unavenou zajačicou, dokonca zabudne na deku svojej pani a k chorému zajačikovi dôjde po vlastných.

Príbeh stavia na povesti mačiek, ktorá z nich robí záhadných nevypočítateľných tvorov. Malvína je tiež povznesená nad celé svoje okolie. Má na to však dobrý dôvod. Disponuje veľkou silou, ktorá jej umožňuje liečiť horúčku, uspať nezbedné veveričky, ale aj zahnať hladného vlka. Skôr ako o prekonávaní strachu tento príbeh hovorí o tajomstvách, ktoré sú za hranicou nášho pochopenia. Celé okolie mačke toleruje jej vrtochy, pretože prichádza z iného sveta. Jej zvláštne schopnosti z nej robia nadprirodzeného tvora, pre ktorého pravidlá neplatia. Keď sa Malvínine oči rozsvietia v tmavom lese „ako dva zlaté lampáše“ vlk skrotne a stratí všetku silu. Toto opätovné prežitie vlastnej sily pomôže Malvíne nájsť v sebe dobrú vôľu, vyjsť zo svojej komfortnej zóny a pomôcť chorému zajačikovi. Pripomína nám, aké je dôležité nezaspať na vavrínoch a neusalašiť sa v pohodlí, ale neustále prijímať výzvy a čeliť novým situáciám. A tak ako sa mení Malvínin postoj, mení sa aj tmavá nebezpečná noc na nový deň a ten istý les zrazu vyzerá úplne inak. Malvína vylieči zajačika a vracia sa na miesto nočného dobrodružstva, vidí vlčie stopy aj zamrznutú prikrývku a tieto veci majú pre ňu zrazu úplne iný význam. Pozerá sa na svet z inej perspektívy. Nočné dobrodružstvo ju obohatilo nečakaným spôsobom a zmenili jej pohľad na svet. V novej situácii, do ktorej sa jej spočiatku vôbec nechcelo, objavuje niečo veľmi cenné; lásku matky k dieťaťu. Táto sila ju vytiahla z jej vyhriateho pelechu a toto je presne to, čo si chce z celého dobrodružstva najviac zapamätať.

Príbeh nemá klasickú zápletku a rozuzlenie neprichádza zvonku, ale ako dôsledok vnútornej zmeny, ktorou domáce zviera v divočine prejde. Malvína je pohodlne usalašená vo svojom živote, má istý pelech, jedlo aj pozíciu ako u ľudí, tak aj u domácich a divokých zvierat. Patrí k tým „šťastnejším“ zvieratám, ktoré nemusia bojovať každý deň o prežitie. Bezmocná zajačica prichádza zo sveta, kde každý deň treba byť pozorným a nepoľavovať. Nie náhodou to pripomína ľudskú spoločnosť, v ktorej tiež komfort a istoty nie sú distribuované spravodlivo rovným dielom. Malvína síce prispieva svojím dielom k charite (stará sa o malé veveričky), no vo chvíli, keď má urobiť niečo naviac, nie je veľmi ochotná. Z neželanej situácie si nakoniec odnáša viac, než si vedela predstaviť.

Už na obálke knihy autorka prostredníctvom ilustrácií navodzuje tajomnú atmosféru nočného dobrodružstva, do ktorého nás zatiahnu svietiace mačacie oči. Keď už sme lapení, ilustrácie v zemitých farbách nás nenápadne a nevtieravo sprevádzajú zimnou krajinou a predstavujú nám jej obyvateľov.

Príbeh Liečimačky nie je vábivou pochúťkou na prvé zahryznutie, ale skôr exotickou delikatesou, ku ktorej si naše chuťové poháriky musia nájsť cestu. Nehovorí o dobre a zle, ktoré sú jednoznačne rozdelené, jeho morálka sa odokrýva vo vejárovitých nuansách, ktoré sú prístupné iba pre zrelšieho čitateľa po viacnásobnou čítaní. Ten detský však tiež neobíde nakrátko. Tuula Pere týmto príbehom nežne ilustruje jeden zo životných paradoxov, podľa ktorého nás najväčšie dobrodružstvo čaká práve vtedy, keď sa nám vôbec nechce vyliezť spod periny.