Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Preklad Juraj Hirner, Martin Brtko
Druhej svetovej vojne sa venovali a venujú stovky autorov, historikov, ale aj priamych účastníkov vo svojich memoároch. Rovnako ako každá otázka nemá svoju odpoveď, nie každá obeť pozná svojho tyrana či rovno vraha. Je smutné, že zväčša poznáme iba obete, ktoré majú svoje hroby, pomníky, no aj tie neraz bez mena. Aj keď sa v obsiahlej knižke historika a scenáristu Laurenca Reesa nespomínajú Slováci a Česi, ba ani ČSR a Slovensko, je to knižka aj o nás, lebo v tej vojne, a vždy na „spravodlivej“ strane, bojovali aj našinci. Dokonca už pred vojnou sedel Fraňo Tiso – čo by veľvyslanec Slovenskej republiky – v Moskve, lebo sovietsko-nemecký pakt o neútočení sa dotýkal aj spojencov ríše. Na ten istý mierumilovný pakt doplatil aj Clementis. Odvážil sa pakt spochybniť, neuznať! Ako to premýšľal? Ako komunista musel predsa vedieť, že kto nesúhlasí so Stalinom, je mu amen.
Autor mal výhodu, že bol na miestach bojov na Západe, ale aj Východe, poznal ruské i ukrajinské zázemie, mal v rukách tisíce strán pramenných materiálov z rokovaní štátnikov i generálov, na magnetofón zachytával výpovede drobných nevinných ľudí, ktorí si spravodlivú vojnu, a v nej svoju odvahu, odskákali za mrežami či v gulagu. Opisuje aj Katyň. Má v rukách dokument z 5. marca 1940, ktorý na Berijov návrh podpísali Stalin, Vorošilov, Mikojan a Molotov. A hoci svet sa uprostred vojny dozvedel pravdu o Katyni (aj za účasti MUDr. Františka Šubíka-Žarnova a Laca Novomeského), Stalin tamtie dôkazy vyvracia a so svojou pravdou „prichádza“ aj do Norimbergu, kde súdia fašistických pohlavárov.
Hoci je táto kniha o vojne nadovšetko o Stalinovi, lebo on či jeho duch je všadeprítomný. Je na konferenciách, v generálnych štáboch, aj vo vojne s Fínskom, či pri vysťahovaní Tatárov do pustatín Uzbekistanu. Zavše ho však nepriaznivé okolnosti prinútia prezentovať sa kvázi demokraticky. Roku 1943 ruší Kominternu a jej ideológiu, ba tolerantný je aj v náboženskej politike: ruskej pravoslávnej cirkvi povoľuje vymenovať nového patriarchu.
Po vojne odmieta uznať skutočného hrdinu 2. svetovej vojny Georgija Žukova. Pri víťaznej prehliadke na Červenom námestí chce sedieť na koni Stalin. Ibaže vysadnúť na koňa a nespadnúť z neho je riziko. Keďže na koni sedel Žukov, čoskoro si svoju slávu odskákal na subalternom pľaci, v teréne.
Objektívny autor prináša objektívne a pravdivé údaje. Národy ZSSR stratili vo vojne 27 miliónov obyvateľov. Američania a Briti po 400 tisíc mužov. Západní štátnici, vrátane Roosevelta a Churchilla, uznávali Stalinovu vecnosť pri rokovaní, serióznu prípravu, ale aj jeho nepríjemné ironické poznámky a glosy, ktorými trefne komentoval úvahy protivníka v Teheráne, Jalte či Postupime. Zakaždým dominoval nad mapami, nad ktorými si štátnici delili sféry vplyvu. V obsiahlej knižke sa čitateľ dostáva nielen za paraván týchto oficiálnych udalostí, ale preniká aj do tajných archívov Beriju a jeho spoločníkov v politbyre. Vďaka objavným skutočnostiam a nespočetným výpovediam prostých ľudí, sa táto knižka plným právom premieňa na uznávaný a oceňovaný scenár seriálu televízie BBC o druhej svetovej vojne.
