Recenzia
Richard Cedzo
23.07.2007

Zabijácka fazuľa z Calabaru - Peter Macinnis

Peter Macinnis: Zabijácka fazuľa z Calabaru

Bratislava, Eastone 2006. Preklad Marta Pavelková

  So zveličením môžem povedať, že kniha úspešného austrálskeho popularizátora vedy, Petra Macinnisa, Zabijácka fazuľa z Calabaru, sa venuje mimoriadne atraktívnej téme: jedom v rôznych podobách (syntetickým, prírodným atď.), travičom a travičkám, bojovým plynom aj jednotlivým jedovatým zástupcom fauny a flóry. Čitateľ sa dozvie zaujímavé a zároveň napínavé príbehy o tom, ako z tohto sveta predčasne odišli bohatí majitelia nehnuteľností, ktorým ich príbuzní nedopriali užívať si majetok, o žiarlivých vyústeniach manželských nezhôd, o jedoch v politike, či o nasadení bojových plynov počas prvej svetovej vojny. Možno vás mnohé fakty prekvapia, napríklad to, že Hitler odmietol vyvíjať a používať chemické zbrane na bojisku (sám bol nimi zasiahnutý počas služby v 1. svetovej vojne), hoci smutne známy cyklón B neváhal použiť na milióny civilistov v nasledujúcej svetovej vojne, alebo to, koľko prirodzených jedov sa skrýva v našich jedálnych lístkoch, či to, ako olovo v podobe vodovodného potrubia zabíjalo Rimanov, pričom olovo sa vyskytovalo v nápojoch ešte v 19. storočí!

  Azda najprekvapivejším poznatkom, na ktorý čitateľ narazí, je, že najväčšími travičmi v dejinách boli predavači potravín. Tí radi svoje výrobky prifarbovali, dochucovali a pod. Keď si uvedomíme, že s prvými hygienickými kontrolami sa začalo až na konci 19. storočia, musí vám po tele behať mráz. Jedy sa skrývali v mlieku, masle, cukre, octe, čaji a mnohých ďalších základných potravinách, no predovšetkým v oleji. Macinnis uvádza pomerne nedávny prípad otravy asi 20 tisíc konzumentov repkového oleja roku 1981 v Španielsku.

  Veľmi zaujímavou kapitolou je čítanie o jedoch na pracoviskách, keď majitelia baní či tovární prehliadali v mene zisku chronické choroby svojich zamestnancov, ktoré sa nezriedka končili ťažkým poškodením zdravia alebo smrťou. Ďalším častým prípadom otravy boli lieky. Popri týchto témach sa Macinnis venuje aj jedom v kozmetike a športe. Skrátka, ako sám autor píše, jedy možno nájsť všade okolo nás. No kníh o nich na slovenských knižných pultoch už niet v takom množstve. Preto je Zabijácka fazuľa z Calabaru pre mňa vítaným obohatením poznania, navyše napísaným veľmi pútavo, ale aj humorne. Kniha sa veľmi dobre číta, škoda, že sú v nej zbytočne gramatické chyby.

Richard Czedzo