Za všetky stĺpčeky si stačí pripomenúť jeho rozprávanie o vajci. Bežný rozprávač by bol po piatich riadkoch nudný, Filan sa však vtedy iba rozbieha, aby nám všetko o úžasnom dive sveta porozprával Ab ovo a predsa aj od konca, od stredu, takže po dočítaní sa cítite obohatený, takmer ako kráľ vajcového kráľovstva. Alebo Na nože! – diškurovanie o nesmrteľnosti a formách nožíka, noža a nožisiek a o ich vlastníctve. Tak som si pritom spomenul na masívny vreckový skladací nožík s drevenou rúčkou, ktorý som dostal od rodičov a ktorý mi po vyše tridsiatich rokoch verného spolunažívania ukradli spolu s peňaženkou, dokladmi a kľúčmi priamo spred počítača. Ak ho nájdete… Nuž, aj o pripomenutí si vlastných zážitkov a skúseností je dobrá literatúra. Stĺpček O myšiach a ľuďoch mi pripomenul, aby som ani túto recenziu nepísal príliš dlhú, lebo pri písaní na zdedenej nemeckej klávesnici k počítaču sa občas pomýlim v písmenách s diakritikou a potom sa vraciam k postihnutému miestu v texte za pomoci starej, ale stále funkčnej myši a môže sa mi znovu ozvať úpon na palci a budem musieť po vzore Spomienok starého liekoholika hľadať liečivé mastičky. Našťastie Filanove chutnosti zo Zabíjačky stále v rukách udržím. S jeho textami a prezentovanými názormi možno súhlasiť alebo možno aj nie, ale nemožno spochybniť autorskú fundovanosť. Navyše prinášajú príjemné radostné teplo. Filan vie vytvoriť dôvernú domácku atmosféru aj pri témach, ktoré zdanlivo veľmi nehrejú – ako je státie v nekonečných radoch (Ja rad nerád). Aj napriek prehratým peniazom v kartách (Eso a spotený nos) z knihy srší životný optimizmus. Dúfam, že je nákazlivý.