Vyhľadávanie
Ľubomír Podušel: Záboj Bohuslav Kuľhavý
Bratislava, Vydavateľstvo FO ART 2003
Kto v posledných rokoch navštívil výstavy súčasných slovenských výtvarníkov, uzná, že bez dôležitých aktuálnych umenovedných znalostí si sotva poradí s ich interpretáciou, čo je však horšie, možno sa nedostavia ani prvé dojmy, dielo zostane hluché a jeho idea prázdna. Výtvarné umenie, a to samozrejme, nielen u nás, v poslednom období dospelo do štádia otvorených viacvrstvových vzťahov s filozofickou a spoločenskou realitou, čo v prúde zmien a rozmanitosti všemožných impulzov pre samotného umelca znamená náročné hľadanie sebavyjadrenia. V tomto hľadaní, aby sa vyhol opakovaniu predchádzajúcich historických postupov a zároveň pustému eklekticizmu, siaha po neznámych, bežnému smrteľníkovi do veľkej miery už aj nepreložiteľných spôsoboch tvorby, vzdialených od spontánnej cesty vnímania – preto je dobré, dať sa poučiť, prijať teoretické stanovisko odborníka ako predpoklad pre vlastný preklad „reči” takto koncipovaného umenia. V knižke z vydavateľstva FO ART vystupuje v úlohe šamana-vykladača vedec, kritik a publicista Ľ. Podušel a čitateľovi predkladá poctivú prácu v podobe rozsiahlej štúdie a takmer dvoch stoviek reprodukcií z Kuľhavého (nar. 1937) výtvarného účinkovania. Okrem prehľadnej biografie s autentickými fotografiami z rozličných životných a profesionálnych momentov a zoznamov výstav, úspechov, štúdií a článkov, čo patrí k štandardnému vybaveniu takýchto serióznejších a komplexných monografií, nájdeme tu tiež reflexie na Kuľhavého tvorbu od iných umelcov a aj ukážky z jeho vlastných výpovedí o nej, čo značne oživuje textovú časť knihy a zlepšuje prístup k jej uchopeniu.
Podušel chronologicky sleduje výtvarníkov vývin v nadväznosti na slovenský, európsky a svetový kontext, pričom leitmotívom jeho uvažovania sa stáva fenomén postmoderny, pretože prv len symptomaticky, neskôr zjavne určuje Kuľhavého individualitu a osobité miesto v kultúre minulého i tohto storočia. Od tzv. panelovej maľby v 50. rokoch prešiel Kuľhavý počas pobytu v Martine v prvej polovici 60. rokov ku kresbe a grafike – bolo to rané obdobie neujasnenosti a bádania, v ktorom, ako aj neskôr, mu pomohol dlhší kontakt s Milanom Laluhom. Rok 1963 znamená v jeho živote dôležitý medzník (s. 22), prvú samostatnú výstavu, účasť na výstave v Prahe a ocenenie v celoštátnej súťaži; zároveň znamená rozchod s grafikou a orientáciu na maliarstvo. Po presťahovaní do Bratislavy začína Kuľhavý experimentovať s celkom maľby a vytvára „celok viacerých výtvarných polôh. Celok zbavený nadvlády jedného jediného pocitového výseku skutočnosti” (s. 28), s možnosťami pluralitného využitia netradične chápanej obrazovej plochy. V 70. rokoch sa prezentuje systémom uvoľnených možností obrazovej plochy: citácie, konvenčné symboly, zámerne zle urobená maľba, čo v 80. rokoch prechádza k systematickému cizelovaniu postmoderny, plurality a synkretického modelu skutočnosti v diele – v tomto aspekte ostáva natrvalo jedinečný a pôsobivý. Neskôr, v 90. rokoch teoreticky rozpracúva a výtvarne realizuje koindustriálne umenie založené na diferencovanom prehodnocovaní detailov a protirečivých štýlových kvalitách a formuluje koncept tzv. objemového myslenia vzťahujúceho sa k trom zónam umenia: strednej, relaxačnej a majstrovskej. Tento svojrázny koncept pretrváva v Kuľhavého tvorbe dodnes.
Záboj Bohuslav Kuľhavý patrí k zaujímavým postmoderným tvorcom súčasnosti a ak prelúskate túto knižku, výstava maliarových obrazov na jar v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne môže byť pre vás živou estetickou odmenou.
Radoslav Matejov
