Vyhľadávanie
Shakespearova Búrka inak
Jana Bžochová-Wild
Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak
Bratislava, Divadelný ústav 2003
Nebýva zvykom ani v zahraničí, tobôž u nás, že sa napíše a vyjde kniha o jedinej hre. Jana Bžochová-Wild to urobila už druhýkrát. Najprv publikáciou Hamlet, dobrodružstvo textu (1998) a potom knihou Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak (DÚ 2003). S uznaním môžeme lakonicky konštatovať, že máme erudovanú i edukovanú shakespearistku. Ba aj trochu viac – J. Bžochová-Wild totiž skúma Shakespearove hry v šírkach a hĺbkach u nás nevídaných.
Búrka, hra z posledného tvorivého obdobia W. Shakespeara, nepatrí medzi najvýznamnejšie diela veľkého alžbetínca, hoci pravidelne sa na javiskách vracia v rôznych podobách a interpretáciách. Sotva však môže konkurovať v obľube Hamletovi, Romeovi a Júlii a mnohým iným tragédiám či komédiám. Navyše sa ustálilo chápanie tejto hry a hry ,,testamentu“, odkazu dramatika, ktorý vo všetkých tých príbehoch plných násilia, krvi, intríg, zápasov, najmä mocenských, ,,dáva svet do poriadku“, nastoľuje harmóniu a predostiera víziu možného sveta bez mravných, politických i ľudských ruptúr. J. Bžochová-Wild – iste vedená aj svojím záujmom o ,,ženskú otázku“ nachádza v Búrke problematiku omnoho širšiu, omnoho menej harmonickú a omnoho menej pozitívne vizionársku. Autorka totiž skúma hru nielen ako dramatický tvar, nielen jej estetiku, ale aj ako dokument o dobe. Sleduje jej príbeh, postavy, situácie, slovom obsahové elementy, aj z hľadiska historiografického, antropologického, filozofického a sociografického. Tak do popredia vystupujú nové poznania o usporiadaní rodiny, postavení ženy a detí, o dedičstvách, rodoch, historickom povedomí (napr. reflexia začínajúceho kolonializmu), ale aj o otázke rasovej, náboženskej, triednej i prírodnej. Narúša tak svojím komediálnym dielom ustálené predstavy o Búrke (a pars pro toto aj o iných Shakespearových romanciach či rozprávkach – Perikles, kráľ Týrsky, Zimná rozprávka a i.), ako o autorovej výzve k náprave chýb, omylov a nastolenie vlády rozumu a vzdelanosti. V napohľad peknoduchej dráme odhaľujú ukrytú tektoniku človečenských i spoločenských vzťahov, tenzií. Je pozoruhodné, čo autorka (aj na základe obdivuhodnej znalosti, predovšetkým anglickej, nielen teatrologickej literatúry) našla a ponúka na diskusiu. Napríklad i vecnú a s úctou vedenú polemiku so slovenským interpretom Búrky prof. Jánom Boorom. (Okrem skúmania Búrky z mnohých aspektov venuje sa v stručnej kapitole aj osudom Búrky na slovenských javiskách.)
Pravdaže, nie všetko, čo Jana Bžochová-Wild v hre prečítala, objavila či priniesla z výskumov anglických bádateľov nášmu čitateľovi, je aj inscenovateľné. Nie všetko, možno len menšina, môže byť ,,návodom“ na tvorbu inscenačnej koncepcie pre javisko. V každom prípade pri tvorbe to môže inšpirovať, pomáhať hľadať nové podoby Búrky, odsunúť idealizujúce, romantizujúce a najmä viktoriánskou epochou stanovené podoby vnímania tejto hry. Pre autorku je Búrka subjektom i objektom dejín a teatrologického skúmania a jej kniha príkladne ukazuje, čo všetko je v takejto hre ukryté, aké mnohovrstevné konotácie obsahuje. Navyše je táto, výsostne odborná kniha napísaná sviežim jazykom a rozčlenená do logických kapitol umožňujúcich skúmaný predmet vidieť a vnímať viacnásobnou optikou.
Vladimír Štefko
