Recenzia
08.02.2013

Záhada pre Adrianu - Zabudnutá africká kliatba - Jela Mlčochová - V spleti vzťahov

Jela Mlčochová

V spleti vzťahov

 

Jela Mlčochová

Záhada pre Adrianu

Zabudnutá africká kliatba

Senica, Arkus 2004

„Pásavka zemiaková a kôpka hnoja!“ Tak sa to predsa len podarilo. Nielenže Jela Mlčochová vymyslela ďalší napínavý prípad pre nádejnú budúcu Mejkpísovú Adrianu, ale tá ho napokon aj úspešne vyriešila.  A že si bolo nad čím lámať hlavu, zistíte, keď sa začítate do tretieho pokračovania  Adrianiných dobrodružstiev.

Všetko sa začína záhadným, ale na prvý pohľad určite nie nebezpečným spevom v dome tety Alice, nazvanom úplne nevinne Ružové zákutie. (Ne)bojte sa, nebezpečenstvo na seba nenechá dlho čakať. Hoci teta Alica tvrdí, že nočné koncerty má na svedomí stará africká kliatba, ktorú na seba privolal jej niekdajší pán, keď ukradol kôru z posvätného stromu. Prečo šarapatí práve v Ružovom zákutí? Gróf predsa sídlil v neďalekom Belasom mlyne. Aj tam sa po návrate jeho syna dejú čudné veci. Mlčanlivý obor Fogass, výkriky do noci alebo čaj, ktorý nosí pani domu Anna tete Alici, sú len zlomkom mozaiky a práve tú sa Adriana spolu so starou mamou, veľmi svojskou dámou, rozhodnú poskladať. Vyberú sa po radu k starému komorníkovi Martinovi (mimochodom podľa Adriany je pravdepodobne upírom) a dozvedia sa, že tajomná kôra pravdepodobne nikdy neexistovala. Teta však tvrdí opak a navyše niekto zabil Rudolfa III... Ak sa vám aj toto zdá málo, tak v noci sa okrem neviditeľného speváka, stláčajúceho kľučky na dverách, potuluje okolo domu aj Rozprávač. Kto to je? Nuž vyberte si – buď postava z hororu, ktorý nakrúcajú Adrianini priatelia podľa rozprávky o Snehulienke, alebo dávno mŕtvy potulný herec. Napriek tomu sa Adriane nedarí pokročiť, práve naopak. Postupne sa všetko čoraz viac zamotáva a do podozrenia sa dostáva aj Adrianin kamarát Richard. Ako som už prezradila, všetko sa vyjasní, čo sa pravdaže nezaobíde bez prekvapujúcich odhalení a asistencie kapitána Krátkeho. No ešte je tu Rozprávač...    

–et–