Záhorácky raj - Štefan Moravčík

Štefan Moravčík: Záhorácky raj, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009

Ľudia majú podľa nábožensko-kultúrnej tradície rajský pôvod. Túto našu rajskú genetiku možno odčítať v rôznych súvislostiach, zjavne však vyplýva z logiky života: odvodzujeme naše osudy z východiskovej situácie rajskej hojnosti a dokonalosti, preto prirodzene očakávame podobnú situáciu v našich konkrétnych osudoch. Očakávanie však často zostáva očakávaním a v realite sa spravidla môžeme dočkať úplného opaku. Knihy sú oproti tomu úrodným poľom ďalších realít, na ktorom sa môže imidž jednorozmerne neprajného sveta retušovať. Robí to aj Štefan Moravčík, strojca knižného Záhoráckeho raja. Ako básnik a prozaik, s množstvom ďalších –ik, –ista, prípadne –or, -ar už patrí k súčasnej literárnej klasike, veď pri jeho výrazovej zručnosti, vtipe, nápaditosti i priezračnej múdrosti sa aj rozum, čo stál, pohne a aj úsmev, čo zamrzol, odmŕza. Nič by mu však nepomohla k spisovateľstvu ani stovka podobných prípon, keby nebol v jadre obyčajný –ek, od slova človek, keby teda nebol človek, ktorý zaostrí na bezprostrednú blízkosť a vidí ďaleko. Tou blízkosťou v zemepisnom zmysle je jeho rodné Záhorie či Slovensko, no a v zmysle zmyselnom je tou blízkosťou erotika. Tieto zdanlivo skromné a nijako zvlášť vzácne tematické dominanty sa však s Moravčíkovými dispozíciami premieňajú v jeho tvorbe na štedré kúsky rajského ovocia, ktoré chutí božskou radosťou a energiou, no zároveň má v hriešnom pozadí všetky možné odtienky ľudskej rozpornosti. Zdá sa, že jediné, čo ho autorsky zaujíma, je vystihnúť základný princíp života v priamom prenose cez našu premenlivú náturu, cez premenlivosť a dynamiku prírody a zákonitostí celého bytia. A tak na počiatku rozprávania o záhoráckom raji tróni v pustých výšinách Perún a jeho Baba, no na konci, po niekoľkých dokonalých a dramatických zvratoch sa všetko mení a nebo z výšin sa prenesie na zem. Danými udalosťami rámcovanom prozaickom priestore Moravčík rozpútal erotickú mytológiu Záhoria, kde sa odohrá všetko, čo patrí k podstatným charakteristikám mytologických narácií, od objavenia súše a zrodenia prvého človeka, cez komplikované zápletky s plodením ľudí i bohov a aj ich kombinácií až po božskú zlosť a trest i smrť! Keďže autor zámerne zvolil parodický prístup k spracovaniu univerzálneho námetu, v texte sa prepletajú a komolia súvislosti s kresťanstvom, gréckou a najmä slovanskou mytológiou. Perún, Veles, Vesna, Živa, Lada, Mokoša, Triglav, Černobog, Belbog aj Morena a iné slovanské božstvá, víly tu pobývajú na záhoráckom Olympe: na Pezinskej Babe. A ako správni bohovia holdujú napodiv rovnakým nerestiam ako ľudia, ktorí na svetlo sveta prichádzajú až po Franckovi zrodenom z vajca ohnivého kohúta a Dorky z dyne pestovanej vo Franckovej záhrade. Kolotoč príhod, problémov a rozkošníctiev sa rozkrúti, Baba často z božskej kuchyne manipuluje so vzťahmi a naozaj ovláda chod vecí viac ako sám Perún, ale ani on nezaháľa, rád si vyrazí z kopýtka či už v nebeskej krčme Tahámjatam alebo len tak s bohyňou aj pozemšťankou a čuduj sa svete, všetko sa vždy vyrieši... Zábavné štýlové ladenie rozprávania, ako inak, funkčne podčiarkuje ľudová rétorika, zvlášť záhorácky dialekt a množstvo lyrizačných prvkov, ako sú slovné hry a vložené verše, napríklad: „Počuj, milý, bozaj mja v rit, / nemosíš ty za mnú chodzit, / aňi za mnú, k mojej mamce, / rači hybaj tam k cigánce.“ (s. 93) Po tejto citácii hádam nikoho netreba presviedčať, že z Moravčíkovej knihy kypia pozoruhodné knižné vnady, že to nie je len kniha do počtu, kniha-výtlačok, kniha v e-shope, kniha s cenovkou, ale že ide o svojský živý organizmus stvorený z originality a vášne pre umenie. Táto hýrivá, vysmiata burleska má ale v istej hĺbke diskrétnu vrstvičku vážnej filozofie. V nej sa nachádza napojenie autorstva na ľudový živel, symbióza individuality a spoločenstva, histórie a súčasnosti, a tiež presvedčenie, že literárne stvárnená vízia ukotvená v genius loci ešte stále dokáže prebiť vzduchoprázdne tromfy dneška, ak vie neuveriteľné urobiť uveriteľným – existujúcim. Pre Záhorákov je to povinné čítanie (!), my ostatní závidíme a musíme čakať na objaviteľov našich regionálnych rajských zákutí...

Radoslav Matejov