Recenzia
Terézia Benejová
23.04.2013

Záhrada: Labyrint: Hniezdo – Mila Haugová

Modrý Peter 2012

Básne najnovšej zbierky Mily Haugovej ohraničuje predstava záhrady s mytologickým labyrintom. Je to priestor ponúkajúci odpovede na otázky o podstate človeka. Jeho centrom je hniezdo, láska, metafyzickosť. Haugová sa snaží všetky tri lokality (záhrada, labyrint, hniezdo) špecifikovať. Záhrada je miestom kontaktu s inou osobou, je len „kúskom z raja“, labyrint predstavuje dvojsečnú zbraň, je to priestor, v ktorom človek môže nájsť svoju identitu, ak nájde jeho východ, teda stred, ktorý znázorňuje hniezdo – „miesto pre srdcia“.

Celou zbierkou sa tiahne dominantný motív lásky ženy k mužovi, ktorý sa premieňa na mytologický príbeh Ariadny, Thésea a Minotaura. Prostredníctvom neho nadobúda labyrint rozličné vízie. Je miestom ženskej zmyselnosti, bojom, ktorého víťazstvom je láska. Telesnej láske sa tu prikladá veľký význam. Obraz záhrady ako maternice a jej falického vchodu je predstavou erotického spojenia muža a ženy, pričom pohlavným splynutím cez milovanie sa človek snaží priblížiť Bohu, jeho zámeru milovať.

Napriek viacerým indíciám je túžobné erotické naplnenie iba spomienkou na minulosť. Dotyk lyrického subjektu s osobou z „druhého sveta“ totiž naznačuje „odkaz z neba“.

Labyrint zároveň znázorňuje súboj človeka s vlastnou zvieracou podstatou. Je to bod, v ktorom sa človek cieľavedome snaží dopátrať k podstate života, no na druhej strane je i strachom zo zlyhania. Nájdenie cesty von z labyrintu je nájdenie cesty k Bohu. Haugovej zbierka vrcholí reflexívnymi zamysleniami nad blížiacim sa koncom života a konečným splynutím s Bohom.

Básne tejto zbierky sú asociačne príliš široké; na jednotlivé motívy v nich nadväzuje toľko rôznych asociácií, často i protirečiacich, že čitateľ sa v zbierke stráca doslova ako v labyrinte, z ktorého nepozná cestu von. Snáď to bol autorkin zámer spôsobiť u čitateľa virvar myšlienok a strastiplné hľadanie tej správnej cesty k zmyslu jej poézie.