Recenzia
Marta Moravčíková
26.06.2014

Zajko bojko – Ľudmila Podjavorinská

SPN – Mladé letá 2013

„Lebo čo i boli malí, že sa treba učiť, znali...“

A „znali“ to malí zajkovia – tak sa naozaj všeličo naučili. Napríklad, že sa nevyplatí podvádzať: v tomto prípade na zajačích dostihoch, keď sa pokus o podvod vypomstil hrdinovi knižky Zajkovi Bojkovi. S úmyslom vyjsť von, až sa zjaví pelotón, skryl sa kdesi pri cieli pekne krásne do diery, kde na korisť čakala malá líška trúfalá. A začala sa naháňačka – lenže už nie o prvenstvo, ale o život. Bojka to stálo chvost a výchovný láskyplný vyhadzov z domu. To aby sa na vandrovke naučil byť odvážny, aby ho putovanie po svete presvedčilo, že sveta sa netreba báť, ak sa ho naučíme spoznávať. Pretože najlepším liekom proti strachu je – poznanie. A ešte spolupatričnosť s niekým, s kým si môžeme byť navzájom oporou. Pravda, aj na to sa treba najprv naučiť – odvahe.

O tom všetkom rozprávajú deťom, ale aj rodičom, ktorí chápu, že učiť sa treba celý život, nestarnúce Podjavorinskej verše a pôvabné ilustrácie Jarmily Dicovej. Mnohí mladí rodičia možno o významnej slovenskej spisovateľke Ľudmile Podjavorinskej nikdy nepočuli. A ak aj sú niektorí odchovaní na knihách, je pravdepodobné, že skôr na takých, v ktorých sa nie vždy ctia hodnoty posúvajúce človeka bližšie ku kultúrnosti, vkusu a kráse, krásu a spevnosť slovenčiny nevynímajúc. Ak však nájdu odvahu (ako ju našiel Zajko Bojko) siahnuť po texte, ktorého posolstvo nezostarlo, bude to obohatenie pre ich deti aj pre nich.