Zajtra bude lepšie - Faïza Guènová - Nesprávna loď do vysnívaného sveta

Nesprávna loď do vysnívaného sveta

Nesprávna loď do vysnívaného sveta

Faïza Guènová
Zajtra bude lepšie

Bratislava, Ikar 2006

Preložila Jarmila Pospěchová

Alžírska literatúra ostáva pre slovenského čitateľa ešte aj dnes takmer neznáma, možno preto privítať vydanie knižky mladej prozaičky Faïzy Guènovej (1985) Zajtra bude lepšie. Na pozadí príbehu pätnásťročného marockého diečaťa, ku ktorému osud vôbec nie je šetrný, veľmi realisticky vykresľuje život mnohých Maročanov a iných prisťahovalcov do vysnívaného sveta v Európe.

Doriini rodičia prišli z Maroka do Paríža s veľkými očakávaniami. Rodinu čoskoro opustí otec, rozhodne sa vrátiť späť do vlasti a založiť si novú rodinu s mladšou ženou. Pre Doriinu matku je to ťažký úder, navyše je rozčarovaná zo života na parížskom predmestí. Ako tisícky jej krajanov si pred odchodom z Maroka predstavovala Francúzsko tak, ako ho poznala z čierno-bielych filmov zo šesťdesiatych rokov. Keď zakúsila život v chudobnej štvrti na periférii Paríža, pochopila, že „nastúpili na nesprávnu loď a dostali sa do inej krajiny…“ Doria je inteligentné, bystré a citlivé dievča, pridobre si uvedomuje situáciu, v akej sa nachádza. Svoju zraniteľnosť ukrýva za maskou ľahostajnosti, občasnej naivity, ktorú  striedajú prejavy drsnosti až cynickosti. O zraňujúce momenty nie je v jej okolí núdza – sú najmä dôsledkom jej „inakosti“ a chudoby. Ani napriek matkinej pracovitosti a šetrnosti sa rodine nedarí vymaniť sa z tohto položenia. Doria hĺbavým, kritickým pohľadom sleduje všetko okolo seba, komentuje, rozoberá, porovnáva. Rovnako kriticky a s nedôverčivým odstupom posudzuje aj ľudí, s ktorými prichádza do styku – pracovníčku zo sociálneho oddelenia, učiteľov, spolužiakov, susedov, ale aj cestujúcich v metre. Je natoľko realistická, že obmedzuje svoje ambície týkajúce sa budúcnosti, ale nerezignuje celkom na svoje životné plány. K najpôsobivejším častiam knižky patria pasáže vykresľujúce vzťah matky a dcéry, ich vzájomné porozumenie a citovú blízkosť. Doria vie precítiť matkinu bolesť, keď od nej odišiel manžel. Podporuje ju v emancipácii, pomáha jej umocniť sebavedomie a zbaviť sa pocitu menejcennosti za to, že ju opustil muž a že je chudobná a nevzdelaná. Doria sa podieľa na premene maminho životného postoja, na jej odhodlaní brániť sa voči osudu, ktorý predtým pokladala za nezmeniteľný. Obraz tejto vzájomnej podpory matky a dcéry pôsobivo odzrkadľuje, že kvalita medziľudských vzťahov nezávisí ani od bohatstva, ani od spoločenskej pozície a prestíže.

Popri Doriinom príbehu autorka približuje aj neľahké osudy ďalších postáv – predovšetkým z komunity severoafrických prisťahovalcov. Rodina tety Zahry žije ešte chudobnejšie ako Doriina, jej priateľ Hamudi si zarába ako drogový díler, ale vo svojom vnútri je nesmierne citlivý a poetický chlapec. Doriu rozhovory s ním aj jeho prednes Rimbaudových básní zakaždým vzpružia, nachádza v nich zdroj, z ktorého čerpá silu pri prekonávaní vlastných problémov.

Knižka Faïzy Guènovej prináša neprikrášlený obraz života severoafrických prisťahovalcov v Paríži, ich vytriezvenie z ilúzií. Aktuálnu tému dokázala mladá autorka uchopiť príťažlivo, na prvý pohľad azda aj odľahčene, zároveň ňou zaujme a zasiahne čitateľa. Svieži jazyk mladej rozprávačky je zachovaný aj v slovenskom preklade, čo tiež prispieva k príťažlivosti knižky

Etela Farkašová