Recenzia
Jaroslava Šaková
31.07.2015

Zakázaná láska - Miroslav Válek

Sú spisovatelia, o ktorých sa vie alebo aspoň tuší, že sa budú vždy vydávať v  reedíciách. Nejako to tak zakaždým vyplynie zo situácie. Roky a zástupy čitateľov rôznych generácií ich skrátka preverili. Miroslav Válek je jedným z  takýchto autorov. Jeho básne sú tými, ktorých verše sa môžu donekonečna prepisovať do zamilovaných listov (pardon, dnes už vlastne e-mailov) a pritom nestratia vôbec nič zo svojho čara. Nemusíme si klamať – s  Válkom hrá človek na istotu, veď komu by sa nepáčilo prečítať si: „Ktoviekam! / Niekam, kde by som ti bol blízko / ako stromu strom, / kde by som sa ti prezradil, / ako prezrádza sa voda vode, / len tak, / ako náhodou.“ Takéto verše rokmi nestarnú, len dozrievajú ako dobré víno, ktoré sa k  poézii tak veľmi hodí. Vo vydavateľstve Perfekt teda vyšlo nové vydanie výberu z Válkových veršov pod názvom Zakázaná láska. A je to edičný čin, ktorý čitateľskú obec aj dnes môže potešiť krásou poézie. Výber Dany Podrackej obsahuje básne rozdelené do desiatich tematických okruhov, ako napríklad Láska, Samota či Slovo. Práve okruh Láska – obsahujúci aj báseň, ktorá prepožičala názov celému výberu – je zastúpený len piatimi básňami, čím sa rozsahom nevymyká spomedzi ostatných. Toto zrovnoprávnenie témy lásky s ostatnými inšpiračnými zdrojmi Válkovej tvorby je v rámci vytvárania výberov z jeho poézie ústretovým prvkom voči čitateľovi, ktorému sa tak láska nenanucuje prvoplánovo ako kľúčový válkovský motív. Výber obsahuje známe básne, ako Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať či Smutná ranná električka, ale aj menej známe verše. Válek vždy nanovo osloví aktuálnou naliehavosťou svojho vyjadrenia. Tak napríklad v jednej z básní z časti Samota čítame: „Boli sme dvaja. Hľadali sme dvoch. / Vo štvrtok večer náhle zomrel boh.“ Priamočiarosť a zároveň bolestná vášeň plynúca z  týchto slov sa zrkadlí vo viacerých Válkových básňach. Tento odkaz sa dá len ťažko prepočuť...