Vyhľadávanie
Joe Todd-Stanton: Artur a zlaté lano
Bratislava: Albatros, 2020
„Predstavte si hrobku s toľkými zákutiami, že by mohla skryť najväčšie poklady sveta...“ píše sa na zadnej strane tenkej knižky Artur a zlaté lano Joea Todd-Stantona. Ide o prvý diel rozprávkovej série pre deti, ktorý ich prevedie najznámejšími mýtmi sveta. V tomto príbehu sa malý Artur z Islandu stretne s bohom hromu Thorom, aby spolu chytili obávaného vlka Fenrira.
Vydavateľstvo Albatros tak nadväzuje na popularitu komiksov o Hilde či Nimone, ktoré v prekladoch uviedlo tiež. Hoci pri Arturovi sa zdráham použiť slovo „komiks“. Naoko ním je – sledujeme sekvenciu obrázkov, doplnenú o sprievodný text. Avšak Artur sa nečíta ako komiks. Nemá ten správny fíling. Chýba mu totiž medzera.
Medzera je jedna zo štrukturálnych jednotiek komiksovej sekvencie. Je to prázdny priestor medzi dvoma oknami. Bez neho čitateľ nevie určiť, aká časová jednotka uplynula medzi jednotlivými oknami, kam sa postavy pohli či ako sa zmenilo prostredie. Je to prázdny priestor, ktorý čitateľ vypĺňa vlastnou predstavivosťou a ktorý zvýrazňuje rozdiely medzi jednotlivými panelmi.
Ak Artur má medzery, sú priveľké. Jednotlivé obrázky síce ilustrujú situáciu z textu, ale medzery medzi nimi sú často na to, aby obsiahli veľké časové alebo priestorové skoky. Aj to len na jednotlivých úsekoch pomerne krátkej knihy. Na iných častiach fungujú tak, ako majú. Podobne je to aj s priamou rečou, ktorá sa niekedy nachádza v komiksových bublinách, inokedy v sprievodnom texte.
Artur sa teda pohybuje na tej tenkej hranici definície komiksu. Technicky ju napĺňa, prakticky pôsobí skôr ako veľmi bohato ilustrovaná knižka. Tak bohato, že ilustrácií je viac ako textu. Toho je naozaj minimum. Kniha je totiž určená najmladším čitateľom od ôsmich rokov, teda takým, čo sa čerstvo naučili čítať a náročnejšie texty by nemuseli zvládať.
Ide o taký komiks – nekomiks, resp. skôr grafickú knižku. Je to naozaj problém? Nie, s čitateľským zážitkom to vlastne nesúvisí, tak teda k jadru veci.
Artur je nenáročný priamočiary príbeh plný vikingskej mytológie a dobrodružstva s odvážnym a bystrým malým hrdinom. Je to viac-menej poviedka na jeden večer pred spaním, doplnená o veselú a farebnú detskú kresbu. Nebudeme hodnotiť príbeh, je presne taký, aký má byť vzhľadom na cieľovú skupinu.
Skutočne premrhaným potenciálom je kresba. Tá napodobňuje poetiku Nimony a nejde vlastnou cestou. Navyše panely často zaberajú celú stránku alebo dvojstránku, ale na kochanie je v nich toho naozaj málo. Len to, čo je najnutnejšie pre príbeh, pričom je priestor aj na skryté vtipy či narážky alebo veselé detaily do pozadia. V európskom komikse – na čele s francúzskym Asterixom – je to bežná prax. Todd-Stanton sa jej, ktovie prečo, vyhýba. Tým pripravil deti z radosti druhého alebo podrobnejšieho čítania.
Príbehu to neprekáža, je to len taká technická výčitka. Za to veľmi dôležitá, lebo za Hildou, Nimonou alebo Asterixom (všetko komiksové tituly pre deti vo vydavateľstve Albatros) značne zaostáva práve z tohto dôvodu.
Jeho čitateľom to však nebude prekážať. Keby som mal syna, Artura mu zaobstarám napriek výhradám.
