Vyhľadávanie
Bratislava, Artforum 2011
Agon a Via sú, ako sami vravia, kapacity. Sadia lipy, ktoré „raz budú šumieť“, počúvajú symfónie džavotajúcich vrabcov, pijú víno a popri tom si kladú aj otázky zo sféry absolútna typu: kto a kedy je nebom. Jedného dňa vymenia dom so záhradou za starý kabriolet a vydajú sa na cestu, ktorú im po čase skríži malý černoško Veritas. Takto v trojici potom prechádzajú školou „sebapoznania a poznania logického poriadku“, až kým ich od seba neodlúči sama cesta: tá má totiž pre každého z nich iné pokračovanie.
Zápas je malá knižka o veľkých témach. Celý príbeh sa autorovi zmestil na pár útlych strán. Jeho alegorickosť necháva čitateľovi dosť priestoru na interpretáciu napriek tomu, že miestami mierne balansuje na hranici gýča. Využíva „osvedčené“ motívy, kde-tu ich ale dokáže premeniť aj na čosi viac. Podobne to je v prípade jazyka a štýlu: „naivná“ poloha rozprávania nie je vždy rovnako funkčná; textu ako celku však pristane, v dôsledku čoho znesie i príležitostné presahy za hranicu precíznosti v podobe príliš okatej ambície písať „naivne“. Hodnovernosť si totiž pred čitateľom obháji práve v estetizujúcej „nemotornosti“ Agonových viet a vyjadrení, ktoré prinajmenšom príbeh Zápasu dokážu sprostredkovať úprimnejšie než veľké slová.
Podľa životopisnej skice autora (ktorý je, mimochodom, zároveň zakladateľom a gitaristom hudobnej skupiny Bez ladu a skladu) uplynulo od vzniku prvého rukopisu jeho knižnej prvotiny dvadsať rokov. Či Martin Beďatš má aj ďalšie literárne ambície, ukáže čas. Bez ohľadu na miesto, ktoré svojím Zápasom zaujme (alebo aj nezaujme) v mladej slovenskej literatúre, možno tento debut nepochybne označiť za príjemné a sympatické čítanie.
