Vyhľadávanie
Archívy sú azda nevyčerpateľnými prameňmi nového poznania. Stačí pri práci v nich mať trpezlivosť, cieľavedomosť, vytrvalosť a niekedy pomôže aj náhoda. Možno toto všetko sa skĺbilo pri vzniku knihy Zápisky legionára (PRO 2014) od Jozefa Honzu-Dubnického. O histórii vzniku publikácie prezradil editor Ferdinand Vrábel toto: „Trojdielny rukopis zápiskov Honzu-Dubnického sa dnes nachádza v Slovenskom národnom archíve, kde som ho objavil začiatkom roku 2013. Každá z troch častí je viazaná v tvrdých doskách, text je napísaný krasopisne veľmi čitateľným a výtvarne vkusným písmom, doplneným početnými ilustráciami.“ Tak sa zo šera archívu dostali na svet nielen zápisky legionára, ale aj jeho osud – jedno ľudské svedectvo. Vďaka editorovi sa pred očami čitateľov ocitol už takmer zabudnutý legionár Jozef Honza (neskoršie si zmenil meno na Dubnický), rodák z Chtelnice, národne mysliaci človek, ktorý pôsobil pri vzniku našich légií v USA. Vzťah tohto ambiciózneho národovca sa prejavoval už v mladosti, keď sa podieľal na organizovaní národného života v obci. Zakladal slovenské čitateľské spolky, ktoré z neho urobili neobľúbenú osobu v očiach maďarskej vrchnosti. Nemilá bola pre nich aj Honzova spolupráca s viacerými slovenskými časopismi. Jozef Honza po skončení vojenskej služby, kde si musel neraz vypočuť maďarskú nadávku „Pánszláv kutya“ (panslávsky pes), odišiel do USA. Tam ho nasmeroval jeden pokrokovo zmýšľajúci dôstojník: „Politizujem veľmi zriedka, v službe však nikdy. Vám radím, aby ste hneď po skončení vojenskej služby vykĺzli do Ameriky. Tým vám dávam radu, za ktorú mi budete v budúcnosti vďačný.“ Mladý národovec vycestoval za veľkú mláku a dostal sa priamo do kolotoča, v ktorom sa veľa hovorilo o budúcnosti nemaďarských národov v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ale i o možnosti zostať v jednom štátnom celku s Maďarmi. V tomto politickom virvare si Jozef Honza našiel svoje miesto, vedel sa spontánne držať hesla „Preč od Maďarov!“ a zároveň „Dohodnime sa s Čechmi!“ Podľa jeho slov: „my – Slováci z východných štátov USA – sme sa stali už pred začiatkom svetovej vojny 1914-1918 úderným predvojom, podľa ktorého upravovala Slovenská liga svoj politický program.“ V USA sa Jozef Honza stal tajomníkom Politického Sdruženia new-yorkských Slovákov, ktoré sa pričinilo v prvých rokoch svetovej vojny o dohodu s Čechmi a na politickom zjednotení, ktorého výsledkom mala byť nová povojnová republika. Honza spolupracoval v USA s Albertom Mamateyom, Milanom Gettingom, no viackrát sa stretol s T. G. Masarykom, M. R. Štefánikom, s E. Benešom a ďalšími. Otvorene vystupoval proti propagačným vystúpeniam maďarských politikov Apponyiho a Károlyiho, ktorí na svojom americkom turné agitovali za veľké Maďarsko a varovali pred jednotou Čechov a Slovákov. Jozef Honza sa podieľal na organizovaní amerických Slovákov do česko-slovenských légií a cenným dokumentom je jeho denník, ktorý si písal počas plavby legionárov z USA do Francúzska. Z jeho zápiskov sa dozvedáme o každodennom živote na lodi, i o tom, ako vydával časopis Shoda na mori, ale aj o živote vo francúzskom meste Cognac, kde bol výcvikový tábor našich legionárov. Zaujímavé poznatky získa čitateľ z obdobia po skončení vojny, keď sa Uhorsko nechcelo vzdať nášho územia. Z historického hľadiska objavné je Honzovo autentické opisovanie činnosti pri odstraňovaní maďarských miléniových stĺpov, najmä na Devíne a v Nitre. Akcie konané v utajení sa odohrávali začiatkom roka 1921 (12. januára na Devíne a 8. februára v Nitre na Zobore).
Pri koncipovaní knihy zohrala veľkú úlohu editorská práca Ferdinanda Vrábela, ktorý Honzov rukopis doplnil bohatým poznámkovým aparátom, archívnymi materiálmi, životopisom autora, stručnými dejinami obce Chtelnica a mesta Trnavy, kde Jozef Honza-Dubnický žil a roku 1965 zomrel. Zhrňujúci význam má Vrábelova štúdia o príbehu československých légií. Objasňuje úlohu najmä francúzskych a ruských légií. Analyzuje ich úlohu pri vzniku Československa a v prvých rokoch existencie nového štátu.
