Recenzia
19.03.2015

Zapletení - Zygmunt Miłoszewski

Preklad Alexander Horák
Vydavateľstvo Premedia 2014

Hlavného hrdinu románu mali možnosť čitatelia spoznať v knižke Zygmunta Miłoszewského Zrnko pravdy. Zatiaľ dva vydané diely trilógie sú síce ucelené, zvedavejších však upozorňujem. Zapletení, príbeh, ktorý vychádza v slovenčine ako druhý, je z hľadiska postupnosti v ňom odvíjanej fikcie prvý.

Stretávame tu prokurátora Szackeho pred rozvodom a odchodom z Varšavy. Tridsaťpäťročný, vždy na úrovni oblečený fešný vyšetrovateľ, otec dievčatka Hely, čoraz ťažšie znáša stres a únavu. Nudí sa, nie je spokojný s platom, v rámci krízy stredného veku prežíva prvé náznaky krízy manželskej. Samozrejme, mihne sa románik s novinárkou Monikou Grzelkou, ktorý vyústi do vášnivého vzťahu. Na pracovisku sa stretáva s priemernosťou, ba až nedbanlivosťou kolegov. Zároveň rieši prípad násilného úmrtia Henryka Telaka, účastníka psychoterapeutických seáns. Podozriví sú pacienti i terapeut. Vražedným nástrojom je ražeň. Nitky vyšetrovania vedú do minulosti k zločinu spáchanému tajnými službami na sklonku socializmu a strácajú sa v húštine sebaobviňovania počas takzvanej konštelačnej terapie. Liečení sa v rámci procesu striedavo stotožňujú s blízkymi spolupacientov a pomáhajú im sprostredkovane rozohrať drámu, ktorá spôsobuje duševnú poruchu, a prostredníctvom nej pacient dospeje až ku katarzii. Kto chce vedieť viac, nech hľadá autorom odporúčanú príručku Berta Hellingera Ordnungen der Liebe (v českom preklade kniha vyšla pod názvom Rodinné konstelace – imperativy lásky). Psychoanalýzou páchnuca manipulácia svojou podstatou zjavne nadväzuje na pradávne šamanské rituály ovplyvňovania podvedomia. K logickým spojivám sa preto prokurátor prepracúva veľmi ťažko. Popis prekonávania úskalí na tŕnistej ceste nie je nezaujímavý, lenže v porovnaní s druhým zväzkom sú karty rozdané v úzkom priestore, ohromujúce prekvapenia sa nekonajú. Atmosféru príbehu nenápadne, no účinne podfarbuje atmosféra poľskej metropoly a už zmienené prestrihy do súkromia vyšetrovateľa. Zaiste väčšinu čitateľov zaujmú, lebo pokiaľ v nich Teodor nepremýšľa o dcérke, húta, s ohľadom na psychicko-fyzický profil tridsaťpäťročného krásavca zrejme absolútne normálne a vierohodne, takmer výlučne o ženách a sexe. Asi aj preto, že pomedzi vyšetrovanie a rodinné problémy nemá na inšie čas ani chuť. Všíma si. Ako sa na prokurátora patrí. Napokon, volá sa Szacki. Tak trocha nomen omen. Pán, ktorý posudzuje a prehnanými nárokmi na okolie sa odsudzuje na osamelosť. Akokoľvek otrávený, správa sa svižne. Pochopiteľne. Pretože profesionál. Miłoszewski už v tejto knihe zvládol abecedu detektívneho žánra na úrovni. Pod názvom Hnev sa v súčasnosti pripravuje slovenské vydanie záverečného zväzku voľnej trilógie prepojenej ústrednou postavou.