Zbojníkova dcéra Ronja - Astrid Lindgrenová

Astrid Lindgrenová

Zbojníkova dcéra Ronja

Bratislava, SPN-Mladé letá 2004

Preklad Jana Rakšányiová

Hlboko v lese je ukrytý hrad. V ňom býva zbojnícky kapitán Matiss so svojou družinou. Jednej temnej búrkovej noci roztne blesk pevnosť napoly a otvorí strašnú priepasť nazvanú Čertov hrtan. A zbojníkov je o jedného viac. Matissovi sa totiž narodí dcéra. Ronja. Nie je to však obyčajné dieťa, nie je to obyčajná noc a nie je to veru ani obyčajný les.

Tajomný je prvý dúšok rozprávky od Astrid Lindgrenovej, mamy Pipi dlhej pančuchy. Už začiatok tohto jej, možno menej slávneho, no rovnako krásneho dielka dráždi detskú fantáziu. Samotné čítanie, či skôr prežívanie, poskytuje ten typ zážitku, pri ktorom si plne uvedomujeme jeho slasť a želáme si, aby trval čo najdlhšie, no na druhej strane sa ho nevieme nabažiť a ukrajujeme z koláča, kým neostanú len omrvinky. Jednoduchý ľudský príbeh, zasadený do fantastickej atmosféry tmavej severskej prírody s vykukujúcimi postavičkami zákerných chlpajzlíkov a hrozných divožienok, prepletený detským pôvabom, dobrodružstvom života a niečím neopísateľným, čo hreje pri srdci, sa vyvíja a rastie spolu s malou hrdinkou. Tá je odvážna, tvrdohlavá a rozumná. Veď ako inak by mohla skrotiť svojho otca, ktorého hnevu sa široko-ďaleko nebojí snáď len jej matka Lovisa a ona sama? A Matiss sa veru zlostí často. Nielenže ho naháňajú pandúri, ešte mu do remesla fušuje aj jeho dlhoročný nepriateľ Bork so svojou bandou. To nie sú zbojníci, čo skrývajú pod bradami úsmevy, bohatým berú a chudobným dávajú a po večeroch vyspevujú hrdelné piesne, dupocú divoké tance ako matissovci. Rozdiel medzi nimi je väčší ako Čertov hrtan. Ronja si to spočiatku myslí. Keď sa však stretne s najmenším borkovcom Birkom, uvedomí si pravdu. Nielenže jej otec, ktorého vrúcne ľúbi,  nekoná čestne voči ostatným ľuďom, kruto sa zachoval aj k Borkovi, ktorý je jeho obrazom. Práve ona preto musí dokázať priepasť preskočiť a zarytých rivalov pomeriť. Úloha to bude neľahká, no pomôže jej nový brat, ktorého našla v Birkovi. Prostá a takmer predvídateľná línia deja sa miestami zauzľuje príhodami detí v lese. Krásna príroda a rozprávkovosť kontrastujú s ľudskými vlastnosťami, ktoré poznáme aj dnes. Mattis vystríha dcéru pred divožienkami, bojí sa, aby nespadla do Čertovho hrtana. Ale nevaruje ju pred hlúposťou a zlobou. Sám jej však ide takým zlým príkladom, že Ronja, tak ako skákaním po kameňoch v rozbúrenom potoku získavala šikovnosť a odvahu, súbojom s otcovou zaťatosťou nadobudla zdravý úsudok a pevnú vôľu.

To všetko si detský čitateľ, ktorému je kniha určená predovšetkým, uvedomí iba ak nepriamo. S čistou mysľou a otvoreným srdiečkom bude prijímať jeden z najkrajších príbehov svojho sveta. O priateľstve a dobrodružstve, o odvahe a strachu, o čase detských hier a dospelých činov.

„Píšem, aby som potešila to dieťa vo mne - dúfam, že ďalší čitatelia budú mať radosť,“ povedala raz Astrid Lindgrenová. Nuž, ďalší kúsok radosti pre mozaiku detskej duše.

Edita Treščáková