Vyhľadávanie
(Esej)
Slovenský preklad prednášky Martina Heideggera Zdroj umeleckého diela (OZ Hronka 2014) od Františka Novosáda ponúka našim čitateľom možnosť vydať sa jednou z filozofových cestičiek za otázkou Bytia. Spytovať sa na zdroj umeleckého diela znamená pýtať sa na samotnú podstatu umenia, ktorá spočíva v umeleckom diele, a v tomto obradnom pohybe v kruhu sa začína typické heideggerovské nabádanie myslenia na tvorivú bdelosť voči Bytiu.
Prednáška pochádza z rokov 1935 – 1936, z obdobia tzv. Heideggerovho obratu, keď sa už pýta na pravdu Bytia. Nahliada na ňu prostredníctvom umenia ako na udalosť, v ktorej sa ukazuje spor sveta a zeme, odhaľujúci sa prostredníctvom umeleckého diela. Vychádza pritom z gréckeho pojmu a-létheia (ne-skrytosť), čím naznačuje večnú jednotu a boj protikladov.
Hoci na prvý pohľad vyzerá filozofovo pojmové zaklínanie tajomstva Bytia krkolomne, pre Heideggera je príznačné, že svoju cestu otázok začína dotykom s človeku takmer banálne známymi predmetmi (kladivo, džbán, kameň, topánky...) a pýta sa na samotnú vecovosť vecí, t. j. to, čo robí vec vecou. Oporou mu je vlastná lingvistická analýza pojmov, akási archeológia slova (opäť inšpirácia Gréckom) odhaľujúca vrstvy, pod ktorými pulzuje živý vzťah medzi vecou a vetou. Takto Heidegger upozorňuje na nedbanlivé používanie jazyka (problém aktuálny v čase vzniku prednášky aj v súčasnosti), ktorým si mrzačíme schopnosť údivu nad tým, že vôbec niečo jestvuje. Zároveň poukazuje na úzkoprsú pojmovú schému teórie umenia a estetiky, ktorá chápe dielo cez prizmu látky a formy. Ale je toto naozaj cesta, ako uvidieť zdroj umeleckého diela? Umožňuje človeku takýto vedecký pohľad na dielo nechať sa skutočne osloviť otázkou Bytia? To sú problémy, pri riešení ktorých sa Heidegger vyrovnáva aj s metafyzickou tradíciou.
Pre lepšiu ilustráciu bohatosti reči si Heidegger volí obraz vychodených roľníckych topánok od Vincenta van Gogha. Na tomto vyobrazení predmetu-náčinia spoľahlivo slúžiaceho pri práci, chôdzi po hrudách zeme, snahe o obživu, odhaľuje existenciálnu poetiku takej banálnej veci, akou sú topánky. Navyše, robí tak práve cez umelecké dielo: vec v reči náčinia odhalila krásu pravdy, vec ponechaná sebe samej prehovorila v istom zmysle básnicky sama zo seba. Preto Heidegger tvrdí, že podstata pravdy Bytia je básnická a všetko umenie je básnením – a tak dochádzame k záveru, resp. k počiatku, že zdrojom umeleckého diela je ume nie. Nejde však o žiadnu záludnosť zo strany filozofa. Chôdza v hermeneutickom kruhu za otázkou Bytia nemôže byť lemovaná definitívnymi odpoveďami, pretože je ešte stále „len“ cestou k starostlivejšiemu uvažovaniu o tejto otázke.
