Recenzia
Eva Bubnášová
18.06.2013

Železný muž - Ted Hughes

Preklad Marián Andričík
OZ Slniečkovo 2012

Meno britského spisovateľa Teda Hughesa (1930 – 1998) sa tradične spája predovšetkým s poéziou. Už v 90. rokoch minulého storočia však v slovenčine vyšli aj jeho autorské rozprávky Príbehy z počiatku sveta, pod ktoré sa prekladateľsky podpísal Marián Andričík, známy okrem iného pretlmočeniami poézie J. Keatsa, W. Blakea či beatnikov. Nedávno prinieslo Občianske združenie Slniečkovo aj Andričíkov preklad Železného muža – kultového Hughesovho textu pre deti.

„Železný muž vyšiel na vrchol útesu. Koľko toho prešiel? Nik nevie. Odkiaľ prišiel? Nik nevie. Ako vznikol? Nik nevie. Železný muž, vyšší ako dom, stál na vrchole útesu, na samom jeho okraji, v tme.“
Týmito slovami sa začínajú dobrodružstvá Železného muža s hlavou veľkou ako spálňa a s očami ako dva reflektory. V piatich príbehoch postupne stretáva malého Hogartha, ktorý ho síce vláka do pasce, no neskôr mu zachráni život; miestnych farmárov, ktorí ho chcú nadobro pochovať v hlbočiznej jame, ale tiež vesmírnu bytosť, proti ktorej zvádza odvážny boj za záchranu Zeme. Rozvíjaním príbehu o človeku a (zdanlivo) hrozivom obrovi požierajúcom všetko kovové rozpráva Hughes o strachu z nepoznaného a o ľudskej túžbe ovládnuť svet. Na ich pozadí však nepriamo poukazuje aj na otázku medziľudských vzťahov a nevyhnutnosť vzájomnej dôvery a spolupráce.

Z jazykového hľadiska autor hojne využíva enumeráciu a slovnú i vetnú repetíciu, no okrem nich pri dosahovaní gradácie uplatňuje aj typografické nástroje („Noc čo noc všetci jasne videli, ako rastie a Rastie a RASTIE“). Marián Andričík prenáša Hughesovu hru s významom, zvukom a vizuálnou podobou textu do  slovenského prekladu takmer bez zmeny. Dokáže sa v potrebnej miere vzdialiť od originálu a cieľový text funkčne obohatiť o nové prvky, čerpajúc z možností domáceho jazyka i tradície: „A tak nechal rybačku rybačkou“; „Div divúci!“; „z tmy tmúcej, ďaleká-preďaleká krajina“; „Ty jašterisko vesmírne“; „Polovica ľudí vyšla von na diváky“. Na druhej strane je jeho preklad poznačený viacerými významovými posunmi a miestami aj prílišnou upätosťou na anglický originál, z ktorej pramenia najmä syntaktické nedostatky ovplyvňujúce zrozumiteľnosť textu. Hoci z  jazykovej stránky zanechá pozorné čítanie slovenského prekladu skôr rozporuplný dojem, príbeh o mužovi zo železa má potenciál zaujať nielen svojím hrdinom, ale aj odkazom – volaním po mieri medzi ľuďmi i medzi národmi. Knižku vhodne dopĺňajú čierno-biele ilustrácie Toma Gaulda a motív kovu a rozžeravenia originálne odzrkadľuje aj sýtočervená obálka so strieborným klincom.

Ted Hughes napísal Železného muža v roku 1968, päť rokov po smrti svojej prvej manželky Sylvie Plathovej, a venoval ho ich spoločným deťom Friede a Nicholasovi. Odvtedy sa kniha najmä v anglofónnom svete stala „modernou legendou“. Či sa ňou stane aj v slovenskom priestore, ukáže čas.