Hlavný hrdina nového románu Juraja Červenáka Železný polmesiac – kapitán Báthory – sa po troch rokoch dobrodružstiev v  Oriente, Stredomorí, Benátkach a  Chorvátsku vracia domov, do Horného Uhorska. Po boku s verným druhom, kozákom Voroninom, oslobodí z rúk lúpežných hajdúchov mladú pôvabnú vdovu, šľachtičnú Julianu Beličovú. Zároveň nájde syna Michala, ktorý ušiel zo zajatia martalovcov (príslušníkov pomocných oddielov osmanskej armády) a pridal sa k bande násťročných hôrnych chlapcov. Báthory plánuje odprevadiť vdovu na usadlosť a potom sa so synom utiahnuť a venovať sa súkromným záležitostiam. Lenže človek mieni, doba mení. Píše sa rok 1663, osmanské vojská po zlyhaní mierových rokovaní medzi rakúskym cisárom a sultánom tiahnu na Viedeň. Pred rozhodujúcim útokom na metropolu si však potrebujú zaistiť pozície v tyle. Rozhodne preto nemôžu obísť pevnosť Ujvár – Nové Zámky. Keď teda jej veliteľ, temperamentný, ctibažný gróf Adam Forgáč, natrafí na Báthoryho, okamžite „zrekviruje“ schopného bojovníka pre potreby vojska. Kapitán síce vonkoncom po ďalších dobrodružstvách netúži, nemá však na výber. Neuposlúchnutie rozkazu by vo vojnovom čase znamenalo smrť. Uberá sa teda do boja viac-menej proti svojej vôli. K  armáde sa dobrovoľne, ba priam nadšene pridá aj jeho syn, zatiaľ čo Julianu Beličovú Adam Forgáč využije ako felčiarku. Krásavica podozrivá z bosoráctva tiež súhlasí iba voľky-nevoľky. Áno, historicko-dobrodružný príbeh je opäť obratne dochutený i štipkou fantasy.

V prestrihoch autor paralelne približuje i dianie na druhej, osmanskej strane bojiska. Sledujeme najmä osudy vzdelanca a duchovného Mehmeda Čelebiho, pobočníka Ibrahima pašu. Vytrvalejší z čitateľov cyklu vedia, že tento muž sa zoznámil a spriatelil s Báthorym vo východnom Stredomorí za rušných okolností popísaných v druhom zväzku príbehov pod názvom Brána Irkally. A  s  tureckým vojskom svoj osud spojila i  ďalšia fanúšikom Červenákovej tvorby už známa postava – Krvavá vlčica Ileana Rónayová, vdova po sedmohradskom vojvodovi, dáma obdarená schopnosťami temnej mágie. V prvom diele (Strážcovia Varadína) hlavného hrdinu zajala. Za akých okolností a či vôbec skrížia spomenuté postavy Báthorymu cestu tentoraz, si vychutnajte sami. V každom prípade, schyľuje sa naozaj k významnej historickej udalosti s mimoriadnym dejotvorným potenciálom.

Napínavé výjavy autor korení humorom a dôvtipnými postrehmi. Nielen scéna, v ktorej gróf Forgáč so sebazaprením „zo vzdialenosti dobrej piade“ naznačí bozk na ruku vyslobodenej Juliany, svedčí o autorovom zmysle pre detail, vďaka ktorému je na viacerých miestach textu schopný po vyše dvadsaťročných skúsenostiach prekonávať remeselnosť popkultúrnych štandardov už nielen urputným dejovým nasadením.