Recenzia
Elena Ťapajová
30.07.2009

Zem za morom - Tamara Mc Kinley

Tamara Mc Kinley: Zem za morom

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009. Preklad Jozef Kot

 

Sprvu som si myslela, že ide o bežný ženský román a ixkrát použitú premisu: Ona je krásna, ale chudobná dcéra rybára, on bohatý lord. Darmo sa poznajú od detstva a vášnivo túžia po sebe, darmo jej on sľúbi, že sa s ňou ožení – jeho matka a osud sa pričinia o to, že všetko je inak...

Lenže to by autorka Tamara McKinley nesmela pociťovať niečo ako dlh k svojmu rodisku. Narodila sa totiž v Austrálii (presnejšie na ostrove Tasmania). Odišla síce študovať do Anglicka, kde dodnes žije, ale keď jej tri deti podrástli, dala sa do písania a návratov k austrálskym koreňom. Nielen v knihách, ktoré chodí do Austrálie pravidelne propagovať, ale vracia sa sem aj k najstaršiemu synovi a dvom vnukom.

Zem za morom je metaforické označenie Austrálie a v rovnomennom príbehu sa osudy protagonistov prepletajú s jej osudmi, romantická fikcia s historickými faktami.Väčšina našincov toho veľa nevie o našej histórii, nieto o tej austrálskej, o  to viac oceňujem mapku kontinentu i historický časový prehľad udalostí okolo jeho objavovania a kolonizácie od roku 1500 do 1799, ako aj datovanie jednotlivých kapitol.

Lebo i keď prológ umiestnila autorka niekde do oblasti Kakadu pred 50 000 rokmi, aby priblížila históriu a rituály pôvodných austrálskych obyvateľov Aborigénov, jej romantický príbeh Susany a Jonathana je zakotvený v 18. storočí. Začína sa v lete 1768 v Cornwalle a končí sa v auguste 1793 v Sydneyskej zátoke.

Čitateľ sa chtiac-nechtiac poučí hoci aj o tom, ako kapitán Cook s loďou Endeavour uviazol roku 1770 na Veľkej korálovej bariére, alebo, ako sa  roku 1786 rozhodla britská vláda vybudovať v Austrálii trestaneckú kolóniu či ako sa začínalo s tunajším chovom oviec.

Čitateľským ťahákom sú však predovšetkým vzťahy a teda príbehy členov fiktívnych rodín lorda Jonathana Cadwalladera a Susan ,jej manžela farára Ezru Collinsa a ich blízkych. Nezanedbateľné sú aj príbehy rodov domorodcov v Austrálii i na Tahiti. A všetko je poznačené nielen krutosťou vtedajšieho života, ale aj tým, čo sa nemení s dejinnými kulisami, či to je láska, nenávisť, zrada, ale aj schopnosť snívať a aj po pádoch vždy znova vstať a kráčať ďalej.

Mnohé motívy nie sú dotiahnuté, takže sa možno dočkáme pokračovania, kde bude reč aj o Jonathanovom potomkovi na Tahiti, osudoch Susaniných detí, ale aj o ich ďalších osudoch.

V každom prípade je Zem za morom zaujímavým čítaním, ktorému neubrali na pôsobivosti ani občasné výčiny tlačiarenského škriatka.

Elena Ťapajová