Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2010.
Preklad Peter Macsovszky
Memoáre Zem, Zem!... vznikli na začiatku 70. rokov minulého storočia, keď sa Márai vrátil k svojim denníkom z konca vojny, prepracoval ich a doplnil. Prvýkrát vyšli v Toronte v roku 1972 a patria medzi najúspešnejšie spisovateľove diela. Do rúk slovenského čitateľa sa dostávajú po Knihe byliniek a po románe Sviece zhoria do tla ako tretí zväzok série vydavateľstva Kalligram.
Memoáre Zem, zem!... zachytávajú Máraiove subjektívne dejiny Maďarska od začiatku nemeckej okupácie až po autorovu emigráciu z krajiny roku 1948. Kompozične sa kniha delí na dve časti. Prvá po krátkej pasáži venovanej Nemcom reflektuje stretnutie so sovietskymi vojakmi a obdobie spolužitia s okupantmi. Zlomové historické okamihy Márai rieši exodmi. Po nemeckej okupácii odchádza z Budína na dedinu. Traumu z prítomnosti dobyvateľov zobrazuje cez portréty jednotlivých vojakov, ktorí predstavujú pestrú škálu charakterov – od ukrutnosti po ľudskosť, od vzdelanosti po obmedzenosť. Spomienky dopĺňa impresiami z čítania kníh. Druhá časť je venovaná nástupu komunistov. Pre čitateľa je veľmi vzácne prežiť dejiny nielen z perspektívy veľkej – vojenskej a politickej – histórie, ale aj očami človeka, ktorý uvažuje, hodnotí, porovnáva a hľadá si svoje miesto v zmenenom svete. Pocit postupného odcudzenia od krajiny, ktorú tak vášnivo miloval, dal názov celej knihe. Autor túži nájsť zem, kde by mohol žiť. Po sovietskom „oslobodení“ odchádza do Paríža, kvôli maďarčine, bez ktorej ako spisovateľ nevie existovať, sa však vracia domov. Keď mu nastupujúca sovietska moc nedovolí ani sa slobodne vyjadriť, ani slobodne mlčať, a núti ho do kolaborácie, Márai opúšťa vlasť. Nikdy neodpustil režimu, že si musel vybrať medzi milovanou maďarčinou a rovnako milovanou slobodou. V texte dominuje trpkosť a dezilúzia.
Máraiove diela preložili do mnohých jazykov a tešia sa z veľkého úspechu aj v zahraničí. Je to azda aj preto, že v spoločnosti predstavoval rešpektovanú autoritu, a aj dnešná spoločnosť potrebuje počuť slová niekoho, koho si môže vážiť. Márai zachytáva proces poznávania vo vývine, zobrazuje duševné pochody a úvahy, ktoré ho formujú, pretvárajú jeho postoje. Svoje názory neponúka hotové, sformulované, akoby z kazateľnice, ale ako výsledok pôsobenia dynamizujúcich činiteľov osobného života, spoločnosti a dejín, zaznamenáva proces myslenia, zmenu názorov, zároveň však ostáva pevný pri vyznávaní princípov meštianstva a humanizmu. Pluralita charakteru, stabilita hodnôt s pružnosťou reakcií na vonkajšie podnety sú čitateľsky aj ľudsky veľmi cenné. Pre slovenského čitateľa je určite dôležité, že pochádzal z Košíc, a noblesná košická atmosféra meštianstva sa stala základom jeho meštianskej identity. V mnohých svojich dielach na báze historických úvah tematizuje meštiansky spôsob života, ktorý považuje za tvorcu európskej kultúry a hodnôt: „Byť meštiakom je poslanie. Mešťan bol pre mňa najlepším ľudským fenoménom, ktorého vytvorila moderná západná kultúra, lebo mešťan vytvoril modernú západnú kultúru.“ Podľa neho život v meste neznamená samotu, prázdnotu a cudzotu, ale možnosti, stretnutia a misiu. Európa potrebuje spisovateľa, ktorý otvorene hlása humanitu a hľadá jej nové poslanie. Márai ostal Európe celý život verný. A Európa si ho zato teraz oceňuje.
Márai krásne znie aj po slovensky, no v preklade sa vyskytujú drobné faktografické nepresnosti (budinský Mátyás templom – pomenovaný podľa kráľa Matiáša – v preklade uvedený ako Matúšov chrám). Vydanie je elegantné, doplnené bohatým poznámkovým aparátom, rušivo však pôsobí, že číslovanie poznámok je oproti číslovaniu stránok posunuté.
