Preklad Milan Krankus
Lúč 2015
Edita Steinová (1891
– 1942) patrí medzi vý-
znamné osobnosti eu-
rópskej kultúry 20. sto-
ročia, a to vzhľadom na
jej teoretickú prácu v ob-
lasti fi lozofi e, antropo-
lógie či pedagogiky, ako
aj vzhľadom na životné
postoje a činy. Kniha
s príznačným názvom
Žena sprístupňuje prednášky, v ktorých Stei-
nová prezentuje základy svojej koncepcie ženskej
(ľudskej) prirodzenosti a pohlavnej diferenciácie.
Jej ambíciou bolo vytvoriť ucelenú koncepciu,
žiaľ, predčasná tragická smrť v koncentračnom
tábore v Osvienčime to neumožnila.
Lepšie porozumenie fi lozo inmu myšlienko-
vému odkazu predpokladá oboznámiť sa aspoň
s kľúčovými bodmi jej biografi e. Je známe, že
Edita Steinová začala po maturite študovať na
univerzite vo Vroclave fi lozofi u, psychológiu, la-
tinčinu a germanistiku, čoskoro u nej prevážil
záujem o fi lozofi u, silne na ňu zapôsobilo najmä
dielo Edmunda Husserla, zakladateľa fenomeno-
lógie, takže sa rozhodla nasledovať ho do Göttin-
genu, neskôr do Freiburgu. Stala sa jeho asistent-
kou, obetavou pomocníčkou, napísala doktorskú
prácu o empatii, dizertačnú prácu však ako žena
v tej dobe na nemeckých univerzitách nemohla
obhájiť, a tak ani splniť kritérium pre vedeckú
kariéru. Menej známe je, že ani jej učiteľ, hoci
oceňoval Steinovej talent a vedel, koľko času ako
asistentka nezištne venovala jeho rukopisom, ju
v úsilí obhájiť fi lozofi ckú prácu nepodporil (svoju
podporu dal iným uchádzačom).
Nazdávam sa, že tento moment zohral dôležitú
úlohu v ďalšom živote Steinovej (svedčí o tom aj
jej korešpondencia). V praktickej rovine sa to
prejavilo odchodom od Husserla a nástupom na
miesto učiteľky na dievčenskej strednej škole
dominikánok, kde mala pre vedeckú prácu viac
času; v teoretickej rovine to posilnilo fi lozo in
záujem o problematiku ženy (už ako študentka
sympatizovala s cieľmi feminizmu, zapájala sa do
boja za volebné právo žien, za ich emancipáciu).
V nasledujúcich rokoch sa venovala problematike
ženy, jej prirodzenosti, miesta v rodine i uplatnenia
v profesionálnom živote, ale už z pozícií ovplyvne-
ných katolíckou (hlavne tomistickou) fi lozofi ou.
Medzitým totiž došlo v jej živote k ďalšej významnej
zmene: Steinová, pochádzajúca zo židovskej rodiny,
sa pod viacerými vplyvmi rozhodla konvertovať na
katolícku vieru, neskôr i vstúpiť do rádu. Venovala
sa štúdiu diela Tomáša Akvinského a teoretickou
bázou sa pre ňu stala fenomenológia kombinovaná
s tomizmom, čo dalo jej myšlienkam svojráznu,
neraz viacznačnú podobu.
Autorkino poctivé intelektuálne úsilie do-
pátrať sa „podstaty“ ženskej (ľudskej) prirodze-
nosti, diferenciácie človeka na muža a ženu je
preto potrebné vnímať v kontexte s jej výcho-
diskovou pozíciou, ktorá predznamenáva isté
rámce myslenia. Steinová opodstatnene zdô-
razňuje význam osobitosti, tým aj hodnoty ženy
i muža (problém rovnosti/rovnakosti patrí vo
feminizme k základným), ale aj ich prirodzenosti
(samotnú prirodzenosť chápe v duchu kresťan-
skej fi lozofi e ako danú a večnú). Pri identifi ká-
cii špecifi ckých znakov do istej miery podlieha
tradičným stereotypom a stavia ich proti sebe
(subjektivita, emocionalita, orientácia na osob-
nú sféru u ženy, objektivita, vecnosť, aktivita,
kreativita u muža…). Za prvoradé poslanie ženy
pokladá rolu matky a manželky, no uznáva aj jej
pôsobenie vo sfére duchovna či charity. Veľký
význam pripisuje vzdelaniu žien, toto má podľa
nej dva aspekty: praktický, dôležitý pre uplat-
nenie v profesii, a náboženský ako hľadanie
cesty k Bohu. Na základe prirodzenosti vyme-
dzuje súbor vybraných ženských povolaní, no
verná emancipačným ideálom zároveň obhajuje
rovnoprávnosť ženy, je presvedčená, že rozho-
dujúce sú individuálne dispozície a v princípe
niet povolania, ktoré by žena nemohla zvlád-
nuť (napriek tomu jej pripisuje menšiu mieru
tvorivosti, duchovných výkonov ako mužovi,
limitované pôsobenie vo vede…). Príznačné je,
že materstvo neredukuje na biologickú rovinu,
chápe ho v širšom sociálnom zmysle (fenomén
sociálneho materstva sa rozpracúva v súčasnom
feminizme).
Steinová nesporne prispela k rozpracovaniu
katolíckej feministickej antropológie, viaceré
jej myšlienky sú aktuálne aj dnes (obava pred
jednostrannosťou vo vývoji človeka v modernej
spoločnosti, priveľké ľpenie na materiálnych as-
pektoch ľudského bytia, upadnutie do rutinné-
ho, povrchného prežívania…), iné, nazdávam sa,
možno vo svetle súčasných fi lozofi ckých prúdov
vnímať najmä ako námety na kritické refl exie
a diskusie, v každom prípade však stojace za
pozornosť.
