Vyhľadávanie
Byť ženou – byť tovarom?
Žena nie je tovar (Komodifikácia žien v našej kultúre)
Editorky: Jana Cviková, Jana Juráňová, Ľubica Kobová
Bratislava, Aspekt 2005
Fakt, že v spoločnosti dochádza k premene ľudskej bytosti na tovar, výrečne vypovedá o charaktere takéhoto typu spoločnosti. Je paradoxné, že komodifikácia človeka prebiehala napríklad nielen v otrokárskych – zjavne sociálne nespravodlivých systémoch, ale že jestvuje aj v moderných spoločnostiach, ktoré sa hlásia k demokratickým zásadám. Ďalším paradoxom je, že táto komodifikácia neohrozuje ľudské bytosti rovnako vzhľadom na ich rodovú príslušnosť, ale týka sa oveľa viac žien ako mužov. Premena ženy na objekt kúpy a predaja patrí k historicky takmer konštantným fenoménom – a žiaľ, pretrváva aj dnes, keď sú ešte stále prítomné mnohé prvky patriarchátu (posilnené nástupom „divokého kapitalizmu“ s jeho tendenciou k jednostrannej ekonomizácii života).
Na tento jav upriamuje systematickú pozornosť feministická teória usilujúca o odstránenie hierarchizácie a diskriminácie založenej na rodovej príslušnosti a o spravodlivosť medzi rodmi (ako o dôležitú dimenziu sociálnej spravodlivosti). Pritom sa fenomén narastajúcej komodifikácie zjavne netematizuje v spoločenských vedách a ani vo verejnom diskurze. O to viac treba privítať edičný počin záujmového združenia žien Aspekt, ktoré vydalo publikáciu z príspevkov domácich aj zahraničných autoriek zameranú na rôzne stránky a súvislosti „tovarizácie“ žien. Editorky svojou koncepciou prepojili teoretické aspekty s politickými a tieto navyše „nasvietili“ ukážkami prozaických prác v širšom zmysle venovaných rodovej nespravodlivosti. Knižka obsahuje aj metodické návody, či skôr nápady, ako možno pracovať s danou témou vo výchovno-vzdelávacom procese zameranom na rodové scitlivovanie.
Publikácia rozkrýva široké spektrum aspektov komodifikácie žien, všíma si najmä fenomén prostitúcie, a to z ekonomického, politického, sociologického, psychologického hľadiska. Jana Cviková v úvodnej štúdii s príznačným názvom Predané nevesty kladie závažné otázky o príčinách a dôsledkoch prostitúcie, či v širšom význame o príčinách a spôsoboch toho, že sa ženy stávajú tovarom. Kriticky reflektuje nielen rozšírený predpoklad, že „prostitúcia je dôsledkom prirodzeného mužského pohlavného pudu“, ale aj skutočnosť, že sa málo uvažuje o súvislostiach „medzi predajom tela do otroctva a predajom tela na účely sexuálnych služieb“. Okrem viditeľných foriem komodifikácie ženy sa v publikácii sústreďuje pozornosť aj na jej menej zjavné formy, k akým patrí predovšetkým „obchodovanie“ so ženským telom v reklamách. Z ďalších štúdií uvediem aspoň niektoré: Carole Patemanová: Čo je zlé na prostitúcii?; Viera Bačová: Ako sa vytvára ženskosť. Spojenie moci a sebadefinovania; Irena Malec: Žena verejná, žena súkromná. Ženské postavy v poézii slovenského romantizmu; Andrea Dworkinová: Ekonomika pohlaví: hrozná pravda; Ľubica Kobová: On chce. Ona musí? Prostitúcia a obchod so ženami ako miesta stretávania patriarchátu s kapitálom; Andrea Šalingová: „Šikovní“ obchodníci a „naivné“ ženy. Téma obchodovania s ľuďmi v slovenských médiách; Henrieta Kollárová: Obchodovanie s ľuďmi. Právna úprava v Slovenskej republike; Martina Jurásková: Stratégie úniku z chudoby? Obchod so ženami z rómskych komunít na Slovensku.
Za dôležité pokladám, že publikácia naznačuje aj možnosti, ako spochybňovať zdanlivo „prirodzené“ predstavy o mužskej a ženskej role, ktoré si osvojujeme v procese socializácie a naznačuje aj možnosti, ako preventívne pôsobiť (na základe znalostí práv) proti komodifikácii ženy a ako do pedagogického procesu vnášať prvky rodového scitlivovania. Po knižke Ružový a modrý svet analyzujúcej príčiny a mechanizmy utvárania rodových stereotypov, ako aj dôsledky ich pôsobenia, dostávajú čitateľky a čitatelia ďalšiu pozoruhodnú publikáciu, ktorá sa usiluje o nápravu spoločenskej situácie týkajúcej sa (ne)rovnakého postavenia žien a mužov.
Etela Farkašová
