Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
História je veľkým koníčkom stredoškolského profesora fyziky a chémie na Gymnáziu v Prievidzi Jaroslava Perniša. Od roku 2003 vydal vo vydavateľstve Ikar niekoľko čitateľsky príťažlivých kníh, v ktorých spracoval viacero zaujímavých historiek zo zákulisia európskych kráľovských dvorov – Kráľovné v tieni katedrál, Kráľovné renesancie, Slzy mocných a ďalšie.
Jeho najnovšia kniha Ženy v lesku ľalií je súborom štyroch príbehov z 13. a 14. storočia. Stredom záujmu sú kráľovné a princezné z rodu francúzskych Kapetovcov a neapolských Anjouovcov, ktorých rodinným symbolom boli ľalie. Nie všetky príslušníčky kráľovských rodov dodržiavali symboliku tohto kvetu – cudnosť, vernosť a čistotu. Svetlou výnimkou bola hrdinka prvej kapitoly Margaréta Provensálska, manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., ktorý pre svoju hlbokú vieru dostal prídomok Svätý. Autor pútavo rozpráva príbeh oddanej manželky, ktorá svojho životného druha nikdy neopustila. Tohto náboženského fanatika verne sprevádzala na jeho prvej križiackej výprave, na ktorej vážne ochorel. Z druhej sa už živý nevrátil.
Druhý príbeh o cudzoložných manželkách synov francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného slovenský čitateľ veľmi dobre pozná z románovej ságy Mauricea Druona Prekliati králi a jej filmového spracovania. Perniš neraz Druona cituje, ale aj upresňuje miesta, kde hlavnú úlohu hrala spisovateľova fantázia. Štyri kapetovské ľalie v tejto kapitole, to sú dve cudzoložnice Blanka a Margaréta, ďalšia, síce verná manželka Jana, ktorá ale kryla neresti svojich dvoch švagrín (zároveň aj sestry a sesternice – to tiež dokazuje spletité rodinné vzťahy medzi kráľovskými rodinami), a napokon aj nešťastná kráľovná vdova Klementína Uhorská. Škoda, že Perniš nepridal do svojho rozprávania viac aj o ďalšej „ľalii“, dcére kráľa Filipa IV. Pekného, anglickej kráľovnej Izabele, ktorá celý cudzoložný škandál odhalila. Lenže neskôr z vernej manželky vykvitol tiež pekný kvietok. Skončila v posteli manželovho protivníka Mortimera. Na jej obranu treba uviesť, že ju pred tým z manželskej postele vytlačili nie pekné ženy, ale urastení mladí chlapci, o ktorých mal kráľ Eduard II. väčší záujem ako o kráľovnú.
Ďalšie ľalie príbehov Jaroslava Perniša patria Anjouovcom a dotýkajú sa aj uhorských dejín. Kráľ Karol Róbert, v minulosti neprávom zbavený práva dostať sa na neapolský trón, poslal svojho syna Ondreja do Talianska, aby sa táto krivda po rokoch napravila a sobášom s princeznou Janou Neapolskou sa dostal ku korune. Namiesto kráľovského titulu tam princ Ondrej našiel smrť, v ktorej mala prsty jeho manželka.
Spletitý je aj posledný dramatický príbeh prvej ženy na uhorskom tróne Márie. O túto dcéru kráľa Ľudovíta Veľkého sa ako o dobrú partiu uchádzali niekoľkí kráľovskí synovia – Žigmund, syn cisára Karola IV., a Ľudovít, syn francúzskeho kráľa Karola V. Napokon sa na prelome rokov 1385/86 na krátkych 38 dní zmocnil uhorskej koruny druhostupňový strýko Márie, neapolský kráľ Karol III., kým na neho nespáchali s tichou podporou Máriinej matky Alžbety atentát a potom ťažko zraneného ho na Vyšehrade nezavraždili. Dramatické osudy Márie, kým sa znovu nedostala na trón, síce v tieni svojho manžela Žigmunda Luxemburského, sa tým neskončili. Prívrženci Karola III. ju uniesli a jej matku zavraždili.
Jaroslav Perniš v knihe Ženy v lesku ľalií dokázal svoj rozprávačský talent, ako ľahko a zrozumiteľne dokáže čitateľovi priblížiť tajomné historické príbehy. Anjouovské príbehy sú však trochu náročné pre bežného konzumenta histórie, preplietanie osudov neapolskej, uhorskej a dračskej vetvy, ich vzájomné sobáše, pre neho zložitým rébusom a určite by mu bolo na úžitok, keby sa pomocou priloženého rodokmeňu mohol lepšie zorientovať v spletitých rodinných vzťahoch.
