Vyhľadávanie
Možno konštatovať, že kroniky či letopisy sa k ženským hrdinkám správali macošskejšie ako k mužom a ich počet nemožno porovnávať s mužmi opisovaných v kronikách. Dejiny sú zvyčajne dejinami vojen a tých vodkýň bolo určite menej. Aj napriek tomu história zaznamenala príbehy ženských hrdiniek, ktoré si zvyčajne svojím osudom, utrpením či statočnosťou vydobyli pozornosť kronikárov.
S myšlienkou nájsť v dejinách príbehy týchto statočných žien sa pohrával známy autor literatúry faktu Viliam Apfel. Napokon jeho snaženie vyvrcholilo v knihe Za oponou času, kde čitateľovi predstavil hádam najznámejšie hrdinky v sukniach. Ich výber ohraničil na naše teritórium. Svoje príbehy začal v 13. storočí (svätá Margita Uhorská) a prechádzajúc po stáročiach sa ocitol až v 20. storočí s príbehom Geraldiny Oponickej, ktorá sa narodila v druhom roku prvej svetovej vojny v Budapešti a stala sa manželkou albánskeho kráľa Ahmeda Zoga roku 1938 po sobáši v Tirane. Ako vidno, žena môže vstúpiť do kolónky hrdiniek aj sobášom, ako sa to stalo nielen Geraldine, ale aj španielskej princeznej Izabele Alfonzii Bourbonovej, ktorá sa vydala za grófa Zamoyskeho, vlastniaceho hrad v Starej Ľubovni. Viliam Apfel píše o veľkolepej svadbe v Madride roku 1929, keď mladému páru žehnal sám pápež Pius XI. Ženy sa do osudových príbehov dostali aj vďaka svojej láske, ako o tom svedčí nie príliš známy osud Otílie Lubraniec-Dambskej. Táto pekná klobučníčka sa do regionálnej histórie Tatranskej Javoriny dostala vďaka láske ku grófovi Christianovi Hohenlohemu, ktorý jej dokonca kúpil grófsky titul. Ľúbostný príbeh grófa a Otílie sa začal jej príchodom do Tatranskej Javoriny a skončil sa smrťou v roku 1922, ako o tom svedčí aj pomník na cintoríne pod Tatrami.
Niektoré príbehy nesú v sebe prvky legiend či povestí (Hedviga zo Spišského hradu, Lucia Géciová-Korponajová z Levoče, geniálna primáška Cinka Panna z Gemera a ďalšie). Viliam Apfel sa pri koncipovaní príbehov snažil vkomponovať do nich aj pohľad na dobu, kedy hrdinky žili. Na základe historických faktov vytvoril pre čitateľa plastický obraz vtedajšej skutočnosti. Alžbeta Bátoriová, Žofia Bosniaková, Mária Kristína Habsburská, Mária Sečianska, Anička Jurkovičová a ďalšie ženské hrdinky svojich čias, to sú hlavné postavy Apfelovej knihy. Autor však nezostal iba pri historických obrazoch. Do príbehov „zamontoval“ aj súčasnosť. Tak nezabudol ani na Žofiu Bosniakovú, ktorej múmiu roku 2009 vytiahol z rakvy vandal a polial horľavinou. Výsledok? Škoda nesmiernej historickej hodnoty.
Viliam Apfel v knihe príbehov žien „za oponou času“ ukázal ich miesto v spoločnosti a osud, ktorý často vzbudzoval obdiv i súcit. A napokon aj zvedavosť súčasného čitateľa.
