Pozorovanie života ľudí a ich vzťahov je vzrušujúce. Také pozorovanie musí podniknúť hádam každý spisovateľ. Slávny etológ a držiteľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Konrad Lorenz vo svojej knihe Zhováral sa s dobytkom, vtákmi a rybami (Vydavateľstvo Premedia 2015, preklad Paulína Šedíková Čuhová) ukazuje, že ani vo svete zvierat nie je nuda.
Lorenz má ďaleko k supochopárnemu vedcovi sediacemu celé dni nad knihami alebo zabudnutému v laboratóriu. Píše o svete zvierat brilantne a s humorom. Motív jeho námahy je zrejmý. Chce popularizovať rozmanité tváre fauny. V úvode priznáva, že táto kniha sa nezrodi la iba z lásky k žijúcim zvieratám, ale zo zlosti na knihy, ktoré o zvieratách rozprávajú. Číta v nich totiž často „neuveriteľne zlé, lživé príbehy o zvieratách.“ Má zlosť na pisárikov, ktorí predstierajú, že píšu o zvieratách, ale vôbec ich nepoznajú. „Kto dopustí, aby včela roztvorila papuľu a kričala, kto dopustí, aby sa šťuky v boji navzájom zdrapili za krk – ten dokazuje, že nemá ani najmenšej potuchy, ako vyzerá ono zviera.“
Takéto bludy sa pritom ľahko šíria hlavne medzi mládežou, ktorá má k téme zvierat špeciálne blízko. Štylizácie si môžu dovoliť umelci, ale nie vedci. Lorenz chápe, že neprenikne do duše zvierat, pokiaľ im nevenuje absolútnu slobodu. Mreže a klietky utlmujú zvieraciu prirodzenosť a súčasne kazia možnosti ich hlbšieho poznania. Všetky hlodavce, vtáky, obojživelníky a iné zvieratá sa mohli pohybovať v Lorenzovom dome v rakúskom Altenbergu úplne voľne. Dom plný husí, havranov, opíc, papagájov je zaujímavým vedeckým pracoviskom, ale aj zdrojom zábavy. Autor používa rôzne metódy výkladu zvieracích spôsobov. Niekedy tematizuje jeden druh, inokedy načrtáva aj paralely s ľudskou existenciou. Vie byť aj praktický. Popisuje zavedené rituály zvieracích súbojov a na inom mieste poradí čitateľovi, aké zviera by si mohol zadovážiť. Nevyhne sa ani slávnym húsatám – fotografia, na ktorej za Lorenzom poslušne pochodujú, sa stala legendárnou.
Veľkou výhodou tejto knihy je autorov zmysel pre humor. Pridáva k nemu aj zdravú sebairóniu a životný nadhľad. To všetko však nie je náhrada za odbornú erudíciu. Venovať sa Lorenzovmu svetu zvierat neznamená byť infantilným. Je to jedna z ciest, ako dospieť k pravde o živote prejavujúcom sa mnohorakým spôsobom.
