Vyhľadávanie
„Židovka je skutočný príbeh.“ Tá veta z epilógu vystihuje asi najviac podstatu knihy a aj pocit, ktorý ma neopustil ani po jej prečítaní. Nijaká bežná publicistika, akože – príbeh, ktorý napísal sám život, ale literatúra v tom najlepšom zmysle. Pohľad do duše a komplikovaného osudu našej súčasníčky, krajanky Sofie Fisher–Maniševičovej, ktorá vyrastala v Košiciach a po ilegálnom opustení Československa od konca 70. rokov minulého storočia žije v USA. Sprostredkovala nám ho Andrea Coddington, rodáčka z Radošiny, ktorá dnes žije v New Yorku. Do USA odišla legálne v roku 2002 ako novinárka. Už jej vlaňajší úspešný debut s autobiografickými črtami Mal to byť pekný život, presvedčil, že máme novú zaujímavú autorku. Asi to bol osud, že sa obe ženy náhodne zoznámili počas svojho pobytu na Slovensku. V Piešťanoch sa zrodilo priateľstvo, a neskôr aj kniha Židovka. Andrea Coddington ju napísala na základe rozprávania pani Sofie.
Okrem epilógu je to vlastne Sofiin monológ rozvrhnutý do symbolických trinástich kapitol. Každá je datovaná, takže protagonistku sledujeme od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. Vracia sa však aj do hlbokej minulosti. Napríklad v kapitole Židovská krv spoznávame hrdinkiných rodičov. Matku ako sedemnásťročnú odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim a do textu je zakomponovaná aj jej osobná výpoveď, ktorá vznikla, keď ju i ďalších ľudí, ktorí prežili holokaust, oslovili Spielbergovi spolupracovníci pri príprave slávneho filmu Schindlerov zoznam.
Sofia, najmladšia z troch dcér židovskej rodiny, sa narodila po vojne, nepozná hlad, ale zato od malička vie, že je iná ako jej spolužiačky, a teda musí byť pripravená aj na urážky, nepochopenie a ponižovanie. Nechápe, prečo rodičia zostali v Československu, keď bola možnosť odísť, a túži emigrovať do Ameriky. V jej predstavách sa len tam bude môcť slobodne hlásiť k svojej viere a koreňom a nájsť skutočnú lásku. Až omnoho neskôr pochopí, že „nezáleží na tom, kde sme, ale kým sme“.
Sofia síce veľkú lásku našla, osud jej však pripravil ďalšie skúšky aj trápenia, ktoré musela zdolávať: „Naučila som sa, že človek sa má tak, ako sa cíti.“ Textu nechýba ani nadhľad a humor, dokonca nájdeme aj iróniu do vlastných radov „kde je desať Židov, tam je jedenásť názorov...“
Židovka je zaujímavá a do značnej miery aj poučná kniha. Ponúka zaujímavé informácie o židovstve, židovských tradíciách a zvykoch, ale aj napríklad o košickom výtvarníkovi Ľudovítovi Feldovi. Osobne som ocenila Vysvetlivky – malý slovníček vysvetľujúci slová v texte, v ktorom sa medzi iným dozviete hoci aj, že v jidiš znamená šoa – holokaust, šiksa je označenie pre nežidovskú ženu a latkas sú výborné zemiakové placky.
