Vyhľadávanie
Marián Mrva
Žilina a Alexander Lombardini
Žilina, Artis Omnis 2009
Alexander Lombardini (1851 – 1897) sa narodil v Bytči, väčšiu časť aktívneho života prežil v Žiline. Občianskym povolaním právnik sa celý život sústredene venoval svojej záľube – histórii. Je autorom prvej monografie o Žiline, ktorú vydal roku 1874 vlastným nákladom pod názvom Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Výskumy profesora Richarda Marsinu žilinských písomností v druhej polovici dvadsiateho storočia ale ukazujú, že dvadsaťtriročný mladík v podstate len bez udania zdroja preložil a opísal nevydaný rukopis staršieho dejepisca Ľudovíta Stárka Historia civitatis Solna. Vo svojich neskorších článkoch a štúdiách, publikovaných predovšetkým na stránkach Slovenských pohľadov však prináša mnoho cenných postrehov. Venuje sa napríklad hradom v Považí (Lietava, Strečno, Budatín), ale i mestám (Ilava, rodná Bytča). V rokoch 1886 –1888 publikoval v Slovenských pohľadoch 203 častí životopisných náčrtov, súborne nazvaných Slovenský Plutarch. Podľa vzoru gréckeho filozofa v nich zachytáva osudy popredných osobností slovenského kultúrneho života. Dielo ojedinelé šírkou záberu je vlastne akýmsi predchodcom biografického slovníka. Marián Mrva v knižke venovanej tejto nesporne nezvyčajnej osobnosti prináša aj mnoho ďalších zaujímavostí o živote a tvorbe Lombardiniho. Osobnosť posudzuje nestranne a zdržanlivo – bez prehnaného velebenia, ale i hanobenia – napríklad za už spomenutý nepriznaný odpis.
Nesúďme, aby sme neboli súdení. Usilujme sa radšej pochopiť. V intenciách týchto hesiel potom Mrva osobnosť vhodným spôsobom zasadzuje do kontextu doby, v ktorom konanie vyznieva väčšmi ľudsky a pochopiteľne. Lombardini bol súčasníkom Hviezdoslava (o dva roky mladší než básnik), prežil život v čase vrcholiacej priemyselnej revolúcie – videl stavbu prvých uhorských železníc, počul o stavbe Eiffelovej veže. Bol ale aj svedkom prudkého nástupu maďarizácie po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867. Prvá fáza tohto procesu vrcholí pozastavením činnosti a likvidáciou Matice slovenskej (1875). Vo svetle týchto skutočností vidíme za Lombardiniho falzifikovaním historického rukopisu horúčkovitú snahu o zviditeľnenie. Vysvetlenie, samozrejme, nie je ospravedlnením. Nesporný ostáva výsledok. Dielo preložené bez udania zdroja. Zaberá druhú časť recenzovanej knižky. Spis, ktorý vydal Lombardini pod názvom Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, sa skladá z úvodu, dejín mesta, náboženských udalostí a dodatku obsahujúceho zoznam žilinských richtárov, priložených je 25 listín v latinčine. Napriek zmienenej nepôvodnosti práce pre latinčiny neznalých sa na dlhé desaťročia stala základným prameňom a zdrojom informácií o dejinách Žiliny. Aj preto si dielo i jeho autor zaslúžia pozornosť i v súčasnosti a publikácia Mariána Mrvu nesporne zaujme záujemcov o históriu Slovenska.
Miloš Ferko
