Vyhľadávanie
Bratislava, Artforum 2011
Preklad Andrej Zmeček v spolupráci s Janou Cvikovou
Nie náhodou názov najnovšieho diela nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinekovej vyvoláva asociácie s poetickým cyklom romantického básnika Wilhelma Müllera a s Franzom Schubertom, ktorý tieto básne zhudobnil v rovnomennom cykle piesní. Stopy romantizmu zachované v autorkiných priamych či nepriamych citáciách z Müllera však silne kontrastujú s tvrdosťou absolútne odromantizovanej reality, ktorú spisovateľka opisuje. Jej Zimná cesta predstavuje briskné, s literárnou rafinovanosťou komponované výpovede o súčasnom svete, o jeho morálnej roztrieštenosti, o deštrukčnej moci peňazí, povýšených na najvyššiu hodnotu. Ilustratívny je v texte napríklad odkaz na bohatú, „predanú“ nevestu, ktorá je tovarom ako všetko na tomto svete podrobenom kapitálu; môže ísť o reálnu nevestu, a aj o metaforicky vyjadrenú „korisť“, dajme tomu o nadáciu/donáciu, o dôležité! finančné aspekty akéhokoľvek nielen zmluvného vzťahu.
Próza si vyžaduje náročného čitateľa ochotného vydávať sa na zložité interpretačné cesty. Na jednej strane je totiž jazyk Jelinekovej prózy jadrný, precízny, na druhej strane nás autorka vedie po toľkých okľukách, odkazuje na toľko viacvýznamových asociácií, že nezísť z cesty je niekedy čitateľsky náročnou prácou, a preto v tejto súvislosti treba vysloviť obdiv prekladateľom. Komplikovanosť textu posilňuje skutočnosť, že knižka pripomína partitúru pre viac hlasov, ktoré sa od seba raz vzďaľujú, inokedy k sebe približujú, takmer splývajú, takže individualita hlasu sa stráca, je prekrytá tým, čo presahuje individuálne rozmery tohto takmer bezpríbehového textu. Dochádza k striedaniu až splývaniu rodov a rozprávačka sa nám pred očami mení na rozprávača, čo môžeme vnímať aj ako pokus o presahovanie individuálnych identít vo vzťahu k problémom, ktoré možno v súčasnosti pokladať za globálne, univerzálne.
Dynamické napätie textu spočíva aj v kontraste medzi zdanlivo abstraktnými, z konkrétneho kontextu vyviazanými úvahami (o čase, identite, hodnotách …) a medzi narážkami na reálne, hojne medializované udalosti (vrátane rôznych káuz a afér, ktoré sa odohrali nielen v Rakúsku). Tým Jelineková podčiarkuje prepojenosť politickej sféry s akoukoľvek inou, len zdanlivo privátnou sférou ľudského života. Jej texty sú angažované, upriamujú pozornosť na možnosť voľby v postojoch voči dianiu vo svete. Ona sama je rozhodnutá zdôrazňovať, aj za cenu hyperbolizácie, deformácie súčasnej spoločnosti, a robí to s neskrývaným hnevom vedúcim k ironickému, až satirickému tónu. V próze sú prítomné aj viac či menej zašifrované autobiografické motívy vzťahujúce sa na autorkino detstvo, zložité vzťahy s rodičmi, autorskú sebareflexiu a vlastnú poetiku. Prekladom Zimnej cesty má slovenský čitateľ možnosť dotvoriť si obraz o jednej z najdiskutovanejších autoriek súčasnosti.
