Žiť cudzí život - František Juriga

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014

V súčasnej literatúre, presnejšie v próze – a najmä v románe – sa udomácnil jav, ktorý sa v minulosti takmer nevyskytoval: autori bez problémov kombinujú vážne problémy spoločenského života s dobrodružnými dejmi. Stretáme sa s tým aj u nás. Najnovšie sa tento moderný (či skôr postmoderný) prvok objavil v románe Františka Jurigu Žiť cudzí život. Juriga, známy predtým ako autor literatúry pre deti a mládež (Hektor, vráť sa; Deti, kuriatka a vrana zlodejka; Na vlastnú päsť a i.), ale najmä ako autor série rozhlasových hier (Kaskády; Vtedy na Vianoce; Sváko Rus; Klopanie; Únik zo seba a i.) i úspešných pokusov o divadelné hry, sa rozhodol pre rozsiahlu románovú kompozíciu, v ktorej zachytil niekoľko desaťročí nášho života v socializme. Ak sme sa kedysi domáhali spracovania tohto obdobia, teraz zisťujeme, že po rokoch sa so socialistickou totalitou vyrovnávajú už početní autori. František Juriga poňal toto obdobie kriticky, ale nevidí ľudí len cez ich legitimácie, skôr cez ich schopnosti a charakter. Voči režimu je tvrdý, no najmä na tých, ktorí mu slúžia či posluhujú, riadia sa ideologickými frázami a sú – nekompetentní. No ani tých nesúdi vždy paušálne, v každom človeku hľadá aj pozitívne prvky. V románe sa odohrá viac ľudských drám motivovaných politicky, ale aj osobne: možno vari povedať, že pre tento román je dramatické napätie rozhodujúce.

V strede románu sú vynikajúci chirurgovia odsunutí z kádrových dôvodov na vedľajšiu koľaj. Tí sa postupne práve cez svoju profesionalitu stanú znovu akceptovateľnými aj v režime, ktorý ich prenasleduje. Akousi generálnou líniou v príbehu je práve mravná rehabilitácia postihnutých, tých schopných a čestných.

Autor tu uplatnil bohatú životnú skúsenosť a zároveň schopnosť sujetovo a kompozične životný materiál zvládnuť. Okrem spomenutej dramatickosti a napätia sa tu adekvátne uplatnila aj autorská reflexia. Záležitosti sa nielen odohrávajú a postavy konajú, ale autor zároveň o všetkom uvažuje, všetko hodnotí, vyslovuje názor, ktorý je súčasťou jeho životnej filozofie. Reflexívna rovina umocňuje románový príbeh a dáva mu intelektuálny a spoločenský rozmer.

V čom spočíva dobrodružná rovina románu? Súvisí s cudzineckou légiou, ktorej doma predchádza atentát (na výročie smrti prezidenta Tisa, teda politicky motivovaný) a dobrodružná ilegálna cesta v nákladnom vlaku do Paríža. Ide o dvoch chlapcov, jeden v cudzineckej légii zahynie, druhý s nasadením vlastného života z légií utečie a s cudzími dokladmi a cudzou identitou sa vráti na Slovensko. Je to dobrodružstvo na hranici uveriteľnosti. Po návrate domov sa ako človek žijúci „cudzí život“ – a teda s dvoma identitami – dostáva do prekérnych situácií, ale zvládne to. Treba povedať, že téma cudzineckej légie (čiže pre nás určitej exotiky) vyznieva veľmi autenticky. Autor nepochybne „vyspovedal“ niekoho, kto túto anabázu zažil. A v románovom príbehu práve ona nápadne zvyšuje čitateľskú príťažlivosť.