Vyhľadávanie
Bratislava, Marenčin Pt 2011Preklad karol Wlachovský
Vraví sa, že jediné, čo človeku nemožno zobrať, sú jeho spomienky. Neúprosný čas nemení len všetko okolo nás, ale aj nás. Časom na mnohé zabúdame, pretože čas sa stále vzpiera podpísať zmluvu s našou pamäťou. V niektorých prípadoch, keď chceme na niečo zabudnúť, je to výhodné, no i tak sa nám podaktoré spomienky len tak vynoria. Niektoré ostanú hlboko vryté v pamäti, niektoré časom vyblednú, iné sa potichu vytratia. A ak sa tak stane, „…človek vlastne zomiera dva razy. Po prvý raz, keď mu prestane biť srdce, a po druhý raz, tentoraz nadobro, keď už vyhasne aj posledná spomienka naňho“. Prechádzka rokmi života v podobe spomienok, vtesnaná do štyroch týždňov, je rozprávaním šesťdesiatnika Šaňa Vargu, postavy z knihy Lajosa Grendela Život dlhý takmer štyri týždne. Grendel, slovenský autor píšuci po maďarsky, nie je našim čitateľom neznámy, v slovenskom preklade mu vyšlo niekoľko románov, krátkych próz. Grendel dej svojej knihy situuje do menšieho slovenského mesta, kúsok od maďarských hraníc (môžeme v ňom vidieť Levice, rodisko autora) a do Bratislavy. Penzionovaný učiteľ matematiky Šaňo Varga odišiel z Bratislavy do tohto mesta, aby postrážil dom synovcovi Bélovi a jeho rodine, pokiaľ oni budú dovolenkovať na Jadrane. Miesto Šaňovi nie je cudzie, kedysi bolo jeho druhým domovom. Tu sa vynárajú spomienky na dobrotivú tetu Klementínu a jej neľahký život, tetu Vilmu – sestry jeho matky, ktoré tu kedysi žili. Čítame zavše trpké, chvíľami úsmevné spomínanie na časy strávené v dome, na strasti i radosti jeho obyvateľov, ľudí v meste, dobu, meniaci sa režim, svojhlavú a nevyspytateľnú manželku Katu, ktorá sa tiež už odobrala na druhý svet, na jeho deti Kristínu a Daňa, s ktorým má komplikovaný vzťah… Spoločnosť mu robí bezdomovec Hugo, bývalý väzeň odsúdený za údajné znásilnenie. A tak mesiac uplynie a nastáva čas, aby sa Šaňo vrátil domov. Ako bude jeho život plynúť ďalej? Čaká na neho len prázdno? Toto slovo skrýva v sebe mnoho. Vyskytuje sa už v prvej časti, hneď v prvej kapitole, presnejšie povedané v devätnástej, pretože číslovanie kapitol klesá až po nulu. Tretia, posledná časť s kapitolou číslom nula je… Čitatelia a čitateľky tejto jedinečnej Grendelovej knihy musia rátať s nelineárnym rozprávaním. Neustále striedanie prítomnosti s rôznymi úrovňami minulosti nás pobáda k viacnásobnému čítaniu, odkrývaniu vrstiev a k skladaniu pomyselnej mozaiky.
