Recenzia
Terézia Benejová
15.08.2011

Život jedna báseň – Jozef Bily – Satirické básničky, nie však pre detičky

Satirické básničky, nie však pre detičky

Žilina, Knižné centrum 2010

Milým potešením a zábavným čítaním sa pre mňa stala knižka satirických básničiek-epigramov. V súčasnej slovenskej poézii sa totiž tento krátky lyrický žáner príliš nevyskytuje. Bilyho štýl je hravý, huncútsky a miestami i vynaliezavý, čitateľa dokáže pobaviť už na úvodných stranách. Čítanie Bilyho epigramov je oddychové, nenáročné a prináša mnoho zamyslení, potvrdení i prikývnutí hlavou, že „naozaj je to tak“. Výrazným sémantickým prvkom sa stáva kontrast medzi preneseným a doslovným významom v názve a následne v pointe epigramu. Autor vo svojej knihe sústredil pozornosť na rôzne oblasti všedného života, aby ho následne svojím nežným pravdivým humorom odľahčil, odbremenil a ukázal vo svetle jeho každodenných podôb. Knižka je rozdelená na viacero tematických častí. Vyskytujú sa v nej témy venované deťom, škole, práci, cestovaniu, zdraviu, umeniu, ale aj erotike, politike, alkoholizmu či pominuteľnosti človeka. Neobvyklým sa pre čitateľa môže stať fígeľ, ktorý použil autor knižky, aby spojil dva žánre, a síce mám na mysli poslednú časť epigramov pod názvom Epitafy. Satira a irónia si tu našli svoje pravé miesto. Badateľný je i občasný karikatúrny ráz básní, napr. epitaf s názvom Epitaf kriminálnika: „Už ho nikto neobviní, / už je všetko bez chyby. / Konečne má v skrýši z hliny / stopercentné alibi.“ Bilyho epigramatické básničky sú nákazlivou poéziou, ktorá prebúdza u čitateľa prirodzenú zvedavosť, aký problém sa vyskytne na ďalšej strane a akým spôsobom sa ho autor pokúsi vyriešiť.