Recenzia
Viola Loffayová
21.10.2004

Život na dvoch scénach - Kniha o trnavskej rodáčke

Kniha o trnavskej rodáčke

Terézia Ursínyová:Život na dvoch scénach

Bratislava, ARM 33 2004

Národná umelkyňa Elena Kittnarova (2. 6.1931) po skončení štúdia na Štátnom konzervatóriu vo vokálnej triede prof. Anny Korínskej (na osobnosť ktorej si v knihe veľmi pekne spomína), bola krátko elévkou v Opere SND odkiaľ pre reštrikčné dôvody odišla do bratislavskej Spevohry Novej scény. Tu sa zakrátko stala poprednou sólistkou – primadonou a v rokoch 1953-1966 vytvorila na Novej scéne 24 titulných úloh v klasických i súčasných operetách, neskôr i muzikáloch (Gül Baba, Hrnčiarsky bál, Parížsky hosť, Fialka z Montmartru, Pod južným krížom, Noc v Benátkach, Ohňostroj, Netopier, Pobozkaj ma, Katarína, Parížsky život, Veselá vdova, My Fair Lady, Modrá ruža a i.).

Po tejto umeleckej etape prešla roku 1966 do Opery SND, kde bola sólistkou do 30. septembra 1993. Tu začala jej umelecká práca na druhej – opernej scéne, kde naplno rozvinula dispozície pre operné herectvo, svoju profesionalitu v speve, v štúdiu i tých najťažších úloh – od baroka cez vrcholný klasicizmus a romantický repertoár až po avantgardné úlohy, ako napríklad Ráchel v opere Hostina od iného trnavského rodáka – Juraja Beneša. Celkove premiérovala na javisku našej národnej opernej scény 42 operných postáv! Z nich bola pozoruhodná napríklad Abigail vo Verdiho Nabuccovi, ktorú umelkyňa spievala vyše 250 krát! – naposledy (už ako hosť) 12. 6. 1995, teda ako 64-ročná... To svedčí o hlasovej a fyzickej kondícii, ako aj profesionalite speváčky, ktorá si uchovala fyzickú, hlasovú a duševnú sviežosť podnes... K veľkým úlohám v jej kariére patrí part Lady Macbeth vo Verdiho opere Macbeth, alebo Belliniho Norma, dokonca do štyroch rôznych inscenácií naštudovaná postava Leonory v Beethovenovom Fideliovi, nezabudnuteľná krutá kňažná Ľutomíra v Suchoňovom Svätoplukovi, alebo užialená Katrena v Krútňave. Kittnarová mala talent stvárňovať ženy rôznych charakterov, temperamentu a sociálneho prostredia. A tak bravúrne stvárnila koketnú Musettu v Pucciniho Bohéme i vznešenú primadonu Floriu Tosku v Pucciniho opere Tosca, lyrickú Taťjanu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, ale i tragickú Aidu v rovnomennej Verdiho opere. Výpočet rolí by mohol pokračovať...

Najväčšie úspechy zožala za naštudovanie vyše tristoročnej hlavnej hrdinky v Janáčkovej slávnej opere Vec Makropulos. Touto úlohou priam mrazivo predostrela publiku otázky o zmysle dlhovekosti života. Ako Elina Makropulos hosťovala vo viacerých európskych štátoch, roku 1986 aj v slávnom Theatro Colón v Buenos Aires a zožala tu neobyčajný úspech – ako jedna z prvých slovenských speváčok v zámorí.

Kittnarovej operné umenie postupne dozrelo k veľkým dramatickým úlohám na javisku historickej budovy SND, z ktorých spomeňme napríklad Straussovu Salome (1975), Elektru (1980) a Kostolníčku v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa (1986). Tieto úlohy vyžadujú od speváčky majstrovský spev, psychologické herectvo a dokonca pohybové stvárnenie (v Salome tzv. sedemzávojový tanec).

Elena Kittnarová patrí k nezabudnuteľným primadonám našej národnej opernej scény. Radí sa k takým osobnostiam, akými boli Helena Bartošová, Margita Česányiová, Mária Kišonová-Hubová a ďalšie slovenské speváčky zo zakladateľskej a následnej generácie sólistov SND.

O živote a umení tejto veľkej speváčky, o jej vrcholných postavách v operetách, muzikáloch a operách, jej názoroch na vokálne umenie, o spomienkach na spoluprácu s mnohými režisérmi (B. Kriška, M. Fischer, J. Gyermeka i.) či dirigentami (o. i. so Z. Košlerom) je kniha Život na dvoch scénach muzikologičky a hudobnej publicistky Terézie Ursínyovej, ktorá pred tromi rokmi napísala i monografiu, venovanú nedávno zosnulej poprednej sopranistke Opery SND Mimi Kišonovej-Hubovej (Volali ma Mimi, Divadelný ústav 2001, Bratislava). V jej závere sú vyznania umelcov, s ktorými najdlhšie spolupracovala.

V. Loffayová